Uvedomil si, že majstrovstvo môže dosiahnuť len úmorným cvičením a uvedomelým utváraním novej techniky.
Fascinovaný jeho technikou hľadal nové výrazové možnosti klavírnej hry.
Usilovne sa venoval klavíru a potom sa predstavil neuveriteľne dokonalou hrou, ktorá vynikala strhujúcim vnútorným ohňom, nezvyčajne poetickým výrazom a neslýchaným technickým majstrovstvom.
Ohnivý, dynamický a impulzívny temperament spojený s najjemnejšou lyrikou a rubatom pravej ruky nadchýnali obecenstvo celej Európy. Neuveriteľná technická virtuozita mu dovolila hrať transkripcie piesňových, operných a symfonických diel, rozoznieval klavír ako celý orchester. Vytvoril okolo 400 transkripcií, navyše voľné fantázie a parafrázy na slávne diela, napr. Don Juan, Rigoletto. Vytvoril celkom nové poňatie klavírnej hry, novú techniku a objavné skladby pre tento nástroj.
Franz Liszt sa stal najväčším klavírnym virtuózom na svete. Koncertoval po celej Európe. Putoval od jedného veľkého mesta k druhému a všade obdivovali jeho hru, jeho skladby: Veľké etudy a koncertné fantázie, Uhorské rapsódie, Sonátu h mol, Consolations, cykly Album cestovateľa a Roky putovania, Harmónie poetické a religiózne, prelúdia, variácie, legendy.
Pre klavír s orchestrom skomponoval dva klavírne koncerty Es dur a A dur, Prepracoval Dance macabre ( Tanec smrti ), čo je parafráza na stredovekú sekvenciu Dies irae, a rad ďalších skladieb. Objavil v nich nové zvukové bohatstvo i v klavíri i v orchestri s patetickým gestom i vlastným prežitým poetickým výrazom. Skladby mnoho razy aj pod vplyvom koncertných skúseností, aj v túžbe po improvizačnej zmene, ktorá by dokonalejšie vyjadrila dramatickosť a lyriku obsahu, prepracoval.
Hudobná teória uvádza, že klavírna technika Franza Liszta bola nedostižná. Traduje sa, že Chopin napísal raz také klavírne dielo, ktoré pre technickú náročnosť nevedel zahrať. Príležitostne ho ukázal Lisztovi, a ten si sadol za klavír a zahral ho na prvý pohľad s neuveriteľnou istotou. Vedel vraj tiež napodobiť jemnú Chopinovu hru, ako aj hru svojho ďalšieho súpera Kalkbrennera tak dokonale, že pomýlil aj najväčších odborníkov.
Na koncertoch robil pravé šou, aby roznietil poslucháčky, a na konci vždy hodil na zem biele rukavičky, o ktoré sa strhla bitka. Čosi podobné sa ostatne stáva aj dnes pri koncertoch speváckych hviezd či skupín.
Liszt bol veľmi dobrým a obetavým človekom. Často pomáhal iným hudobníkom – objavil Schubertove piesne, spopularizoval Beethovena, Schumanna i Berlioza, angažoval sa za postavenie Beethovenovho pomníka v Bonne a podobne.
Na vrchole koncertnej slávy ako tridsaťšesťročný sa Franz Liszt uprostred obrovských úspechov rozhodol náhle zanechať koncertovanie a usadil sa ako dirigent vo Weimare, kde mal k dispozícii operu a orchester.
Sem k nemu prichádzali umelci všetkých národov. Hľadali u neho ľudskú i umeleckú pomoc. Každému poradil, a keď potrebovali, i pomohol.
Weimar premenil na dôležité hudobné centrum.