Maďarský skladateľ 19. storočia, najväčší a najslávnejší klavírny virtuóz, predstaviteľ novoromantizmu, prvý tvorca symfonickej básne sa narodil 22.10. 1811 v maďarskom mestečku Doborján na eszterházyovských majetkoch.
Už ako päťročný prejavil mimoriadnu hudobnú pamäť a pod vedením otca usilovne cvičil hru na klavíri.
Osemročný Franz sa už „ predvádzal “ pred kniežaťom Eszterházym a žal prvé vavríny, ktorí sa mu zelenali po celý život.
Keď deväťročný Liszt hral na koncerte v Bratislave, očaril nielen obdivuhodným virtuóznym výkonom, ale aj tým, že hral technicky ťažké skladby a vista, čo znamená z listu bez predchádzajúceho cvičenia. Dokázal zahrať z akýchkoľvek nôt, ktoré sa mu predložili. Bratislavskí šľachtici sa po úspešnom koncerte malého Liszta zaviazali, že mu budú šesť rokov poskytovať umelecké štipendium 600 zlatých ročne. Na vtedajšie pomery to bola pomerne vysoká suma, a tak mal mladý Liszt príležitosť štúdiom v cudzine rozvinúť svoje nadanie.
Franz Liszt sa učil hrať na klavíri vo Viedni u Carola Czerného a hudobnú teóriu u vtedy slávneho skladateľa Antonia Salieriho. Pod vedením týchto výborných učiteľov dosiahla Lisztova hra zvláštnu vnútornú silu a oheň. Viedeň obdivovala umenie malého Liszta, jeho schopnosť hrať z listu najťažšie skladby, jeho improvizačné umenie. Pre mocný úder na klaviatúru a vnútornú silu hry nazývali ho malý Herkules.
Dvanásťročný Liszt odcestoval do Paríža. Cestou koncertoval v Mníchove, Sttutgarte a v Štrasburgu. Všade mal obrovský úspech.
Žil v Paríži, usilovne študoval hudbu, literatúru, obdivoval umenie majstrov. Každým koncertom sa stával úspešnejším a slávnejším a ako trinásťročný sa získal Londýn.
Napriek úspech sa však začal vyhýbať šľachtickej spoločnosti. Vravel: „ Radšej budem všetko iné na svete než hudobník v službách veľkých pánov platený ako cirkusant alebo cvičený pes. “
Netúžil po bohatstve, chcel dosiahnuť čo najvyššie umelecké hodnoty.
Začal si zarábať vyučovaním hry na klavíri.
Veľmi ho nadchlo umenie slávneho husľového virtuóza Niccola Paganiniho.