Umelecké zobrazenie životov právnikov má hĺbku hľadania nádeje a naháňania zimomriavok, ale i polemiky spôsobu výkonu práva. Téma filmových životov právnikov je ako veľa iných emergentných životných javov mnohovrstevná, a preto by bolo na začiatok vhodné vymedziť leitmotívy tejto práce. Za pracovné východisko pokladáme predpoklad, že väčšina tvorcov filmov či seriálov o právnikoch naberá inšpiráciu z nevyčerpateľného problému vzťahu morálky a práva. Tento vzťah vystupuje v našej práci ako rozhodujúci. Umožňuje totiž viacero pohľadov na filmové stvárnenie právnikov - hľadisko obrazu právnika ako kladného alebo záporného hrdinu, hľadisko etiky právnika v jeho konkrétnom sociálnom kontexte, hľadisko stvárnenia právnika ako charakterovo nestagnujúcej postavy.
Vo filmoch sa prezentujú v zásade dva extrémne pohľady na výkon práva: právo sa vykonáva jednoznačne kvôli biznisu alebo kvôli právnickemu poslaniu boja za spravodlivosť. Samozrejme že ide o dve krajné situácie, ktoré sa v takejto surovej podobe režírujú iba vo filmoch a seriáloch B-kategórie. Drvivá väčšina filmovej tvorby venujúca sa právnickej tematike k nám prichádza z anglosaského priestoru. Nie je to náhoda, lebo anglosaský právny systém, založený na precedensovej procesnej politike, poskytuje filmovým tvorcom široký priestor na interpretáciu práva, a to hlavne vo vzťahu k morálke. Právo na začiatku vystupuje ako necitlivý nástroj, ktorý dáva svoj zmysel až v rukách filmových hrdinov. Z tohto dôvodu vystupujú právnici ako viacjediné bytosti, tzn. ako detektívi, rečníci, psychológovia, právni experti atď. Vo všeobecnosti sa vo filmovej tvorbe objavuje obraz „zlých“ právnikov, ktorí sa nespreneverujú svojej odbornosti ale etike. Vo Philadelphii sa Denzel Washington ukazuje ako neustále morálne prehrávajúci právnik. Spočiatku sa správa ako profesionálny obhajobca, ktorí nerieši konflikt medzi právom a morálkou - určujúci je zákon. Príbeh sa postupne zahusťuje jeho interpretáciou morálky, ktorá podľa neho hovorí o sociálnom vytesnaní človeka postihnutého vírusom HIV. Týmto spôsobom je vo filme nastolený odborný a etický problém právnickej profesie, ktorého rozlúsknutie spočíva na samotnom právnikovi. Právnicke konanie je potrebné izolovať od sociálnych stereotypov (ktoré môžu byť zdrojom morálky), keď dodržiavanie zákonov je prvoradé. Vo filme Philadelphia, ako aj v ostatnej kinematografii, však nenastávajú ideálne podmienky pre takýto výkon práva.