Táto vedomá nadsádzka s jadrom pravdy súvisela s jeho pôsobbením v cudzine a so schopnosťou robiť si reklamu. Holánik propagoval tieto svoje výrobky prostredníctvom vzorníka s fotografiami výrobkov, ktoré mal označené číslami, na základe ktorých majster prijímal objednávky. Bol za svoje výrobky viackrát odmenený medailami (1903 bronzová, 1911 a 1923 zlaté medaily, takisto zlatú medailu dostal v Paríži r.1939).
Bakeľovi nasledovníci J. Belon z Veľkého Rovného, Štefan Hunčík z Vysokej nad Kysucou; Jozef Šerík z Dlhého Poľa dostal zlatú medailu za svoje výrobky v Bratislave r1939.
Andrej Hozák s poučeniami z Holánikovho a Šeríkovho umenia, zo sivostrieborného, hrubšieho drôtu tvaroval pôvabné rámiky na zrkadlá a na obrazy, svietniky, podnosy na pečivo hostorizujúcich tvorov.
V roku 1940 sa na drotárskej výstave v Dlhom poli objavili po prvý raz veľké figúry ľudí i zvierat pôsobiace poetickým dojmom postáv z rozprávkového sveta. Ich autor, drotár Jozef Kerák pri nich použil starú techniku ručného tvarovania drôtu. Najcennejšie ukážky z jeho tvorby sú uložené v Považskom múzeu v Žiline a SNG v Bratislave.
Zo súčasných tvorcov, inšpirovaných tradičným drotárskym prejavom je Štefan Mlich zo Žiliny. Zhotovovanie náhrdelníkov a príveskov, v ktorých formu dokáže viackrát variovať. Z drôtu zhotovuje aj plošné priestorové pletené závesy v podobe rybičiek. Aj v jeho prácach sú stále prítomné ozveny z poučení zo starého drotárskeho remesla, povyšeného na osobitý umelecký prejav, ale aj hľadanie nového výrazu a neošúchaných možností jeho vyjadrenia.
Na techniku starej ručnej drotárskej práce nadväzuje a veľmi kultivovane je rozvíja Ladislav Jurovatý.
K uvedenému malému výpočtu majstrov súčasnej drotárskej tvorby sa priraďuje aj dôchodca Ladislav Mikulík zo Senice. Možnosti drôtu ho doslova fascinovali, za pomerne krátky čas vytvoril desiatky príťažlivých drôtených sošiek a kompozícií, dedinskú muziku s tanečníkmi a aj betlehem so všetkým, čo k nemu patrí.