Do domácej výroby s výrazne sezónnym charakterom sa zaraďujú všetky techniky spracúvajúce drevo, kožu, kosti a rohovinu, textilné vlákna, hlinu a kovy na menej náročné výrobky pre potreby najbližšieho okolia. V období rozvinutého feudalizmu využíval feudál pre svoje potreby nielen prácu dvorných remeselníkov, ale podriaďoval si aj vedľajšiu malovýrobu roľníkov v obciach na svojom panstve. Celá remeselnícka výroba v rámci feudálneho panstva mu zabezpečovala nezávislosť od výrobkoch miest. Na feudálnych majetkoch žili napríklad čižmári, obuvníci, hrnčiari, kováči, debnári, kolári, zámočníci, mlynári, tkáči, kamenári, tesári a iní. Niektorí, svojou prácou zvlášť významní majstri mali však rozmanité úľavy od robotných povinností a namiesto bežných robôt a naturálií odvádzali panstvu určitý počet výrobkov. Neskôr, od 18. Storočia, platili už len peňažnú rentu. Už od 17. storočia sa slovenskí roľníci sami alebo prostredníctvom priekupníkov usilovali vo väčšom odpredávať svoje hlinené a drevené výrobky, drevné uhlie, vápno a ovocie. Tento obchod smeroval najmä do úrodných nížin Uhorska, kde sa zvyčajne za získané peniaze hneď nakupovali obilie, ktorého bol v horských oblastiach vždy nedostatok. Z Východného Slovenska smeruje obchod do Poľska. Do tohoto obdobia spadajú začiatky tzv. potulných zamestnaní, ako bolo drotárstvo a sklenárstvo, najrozšírenejšie v obciach bývalej Trenčianskej župy a pláteníctvo na Orave. Na Slovensku dodnes žije mnoho rezbárov, tesárov, košikárov, hrnčiarov, tkáčov, vyšívarok a čipkárov- ktorí sa ešte snažia zachovať tradície na svojich predkov. O zachovanie takéhoto pomerne veľkého počtu výrobcov majú podiel predovšetkým hospodárske pomery na Slovensku v 19.stor. , a najmä v prvej polovici 20. Storočia. Prebytok pracovných síl a s tým súvisiaci nedostatok peňazí nútil vidiecke obyvateľstvo mnohých oblastí Slovenska vyrábať si veľkú časť každodenných životných potrieb vo vlastnej domácnosti. Napríklad v niektorých obciach východného Slovenska, Gemera a okolia Trenčína sa udržal spôsob pradenia priamo z ruky, bez praslice, tzv. „druganie“. rozličné spôsoby pletenia čepcov. Na strednom Slovensku sa pri výrobe bačovského riadu zachovala stará technika vkladania dna do nádob. Na Zemplíne a Gemeri si zachovali, archaicky spôsob vypaľovania hlineného riadu. Na východnom Slovensku sa udržala výroba vydlabaných korýt s jedného pňa.

SPRACÚVANIE HLINY

Hlina mala v tradičnej ľudovej kultúre veľmi široké použitie. Najmä v nížinných oblastiach, kde sú jej bohaté zásoby, sa hojne uplatňovala v staviteľstve. Dnes už pomerne zriedka nájdeme na dedinách domy z nabíjanej hliny a zriedkavé sú už aj stavby z tzv.