Popri opravách vyrábali aj predmety z drôtu- pasce, vešiaky, klietky, košíky, sitá a iný kuchynský riad, ktorý potom na svojich cestách rozpredávali.

SPRACÚVANIE DREVA

Drevo je nepochybne jedno z najuniverzálnejších materiálov. Používalo sa na stavbu domu, jeho zariadenie a všetky pracovné nástroje.
Hoci sa lesy rozprestierali vo väčšej alebo menšej miere takmer po celom území Slovenska, predsa sa drevorubačstvo ako zamestnanie ľudu nerozvíjalo všade rovnako. Najviac sa rozvíjalo tam, kde boli na to najprimeranejšie podmienky- v krajoch, kde bolo vo veľkých plochách sústredeného veľa dreva, ktoré sa mohlo najmä pri menších dopravných možnostiach v staršom období spotrebovať na mieste alebo na blízkom okolí (v baniach a hutách), alebo v krajoch, ktoré mali dobré dopravné možnosti. Kedysi to boli splavné rieky, neskôr železnice. S ťažbou dreva v minulosti nerozlučne súviselo, dnes už takmer nejestvujúce zamestnania, a to pltníctvo a uhliarstvo.
Pltníctvo bolo v minulosti popri povozníctve jediným spôsobom prepravy dreva na väčšie vzdialenosti. Neslúžilo však iba na prepravu dreva, ale aj iných výrobkov z hornatých častí Slovenska do úrodných nížin bývalého Uhorska. Na pltiach sa predovšetkým prepravovali rozmanité výrobky z dreva ako dosky, šindle, drobné domáce náradie a riad, koly do vinohradov, ale aj výrobky kamenárov, pastierov a pod. Zánik pltníctva spôsobila najmä konkurencia železníc. Na rozdiel od pltníctva uhliarstvo súviselo svojou základnou surovinou s ťažbou dreva, jeho zavádzanie a rozširovanie nepochybne súviselo so spracúvaním kovov, napríklad s kováčstvom a zbrojárstvom. Veľké množstvo drevného uhlia však vyžadovalo železiarstvo a hutníctvo. Väčší počet uhliarskych osád na Slovensku sa preto, samozrejme, vyskytuje najmä v oblastiach so železiarskymi a hutníckymi podnikmi. Kamenouhoľné bane však vytlačili drevné uhlie z veľkovýroby.
S ťažbou dreva a s drevorubačstvom najbezprostrednejšie súvisí tesárstvo. Znalosť tesárskych prác sa uplatňovala predovšetkým pri stavbe domu. Na stavbe domu sa zúčastňovali všetci mužskí členovia blízkej i vzdialenej rodiny. Majiteľ s príbuznými si drevo sami vyrúbali, očistili, doviezli a podľa potreby napílili a okresali, pričom odborník vykonával iba najzložitejšie práce a dozeral na stavbu. Tesárskou technikou sa zhotovovali aj základné časti tradičného vnútorného zariadenia vidieckych domov. Najmä menšie kusy nábytku ako lavice, sedačky, poličky, zariadenia pitvorov, komôr a kolíb. Výrobou nábytku a drevených nástrojov sa sezónne zaoberali najmä mlynári. Pri spracúvaní dreva boli odborníkmi a vyznali sa v rozličných tesárskych, truhlárskych, stolárskych, tokárskych a konštrukčných prácach.