Pod pojem ľudová výroba zaradujeme v etnografii všetky ručné práce, zhotovovanie úžitkových predmetu prevažné s miestnych surovín pre potrebu vlastnej rodiny i pre blízke okolie napr. spracúvanie textilných vlákien, slamy, lyka, šitie súčasti odevu , vyšívanie, paličkovanie čipiek, spracúvanie dreva, kovov, koze a pod. Remeslá sa často organizovali v cechoch a výrobných spoločenstvách, napríklad kováčstvo, hrnčiarstvo a džbánkarstvo, sklárstvo, garbiarstvo, kožušníctvo, kolárstvo, tesárstvo, tkáčstvo atď. Remeslá však predstavujú len časť celkovej ľudovej výroby, jednu jej vývinovú fázu, ktorá v mnohých prípadoch nezasiahla všetky výrobné odvetvia, a na rozdiel od vyspelých mestských remesiel ustrnuli niekedy na nižších výrobných postupoch. Menšie domáce dielne vyrábali jednoduchšie a výrobne menej náročné predmety pre pospolitý ľud, centrálne dielne pracovali pre bohatšie vrstvy. Aj najodvinutejšie odvetia slovenskej ľudovej výroby charakterizuje veľmi tesná spätosť s poľnohospodárstvom. toto charakterizovalo ďalšiu črtu ľudovej výroby a jej sezónnosť. V lete sa s remeselníka staval roľník v zime zas remeselník. V prvých obdobiach oddeľovania remesiel od roľníctva sa výrazne odlišoval vidiecke remeslo od mestského.
Špecializovaná výroba v hradiskách a budúcich mestách a s ňou súvisiaci obchod, no napríklad staré miestne názvy zaniknutých i dodnes jestvujúcich osád dokazujú, že už v začiatočnom období feudalizmu bola aj na vidieku rozvinutá remeselná výroba. Popri obciach, ktoré mali osobitné úlohy, napríklad pri panských poľovačkách a pri službách na hrade, ako to dokazujú niektoré miestne názvy (Čeľadnice, Dvorníky, Dvorčany, Tlmače, Igram, Lovčice, Psiare a pod.), existovali už koncom prvého tisícročia nášho letopočtu roľnícke obce, ktoré si svoje záväzky k panstvu odbavovali špecializovanou výrobou, napr. Štitáre, Žemliare, Koláre, Dechtáre, Hrnčiarovce, Smolenice, Kováčovce, Tesáre, Čeláre, Plachtince a iné. Okrem týchto výrobných osád jestvovali aj obce, ktorých obyvatelia sa zaoberali obchodom, napríklad Hosté, Hosťovce, Tovarníky, obce špecializované na dovoz soli- Solčany, Solníky, Solka – a na povozníctvo – Vozokany. Podľa archeologických výskumov z tohoto obdobia naj viac dokladov je o technicky vyspelej výrobe najmä v oblasti šperkárstva, hutníctva, kováčstva a hrnčiarstva. Definitívna špecializácia dvorských , mestských a vidieckych remesiel nastala u nás okolo 11, a 12, stor.