Zelená farba, ktorou je namaľované chlapcovo plece v ľavej časti obrazu, znova sa zjavuje na pozadí, kde splýva so sivými, červenými a žltými tónmi. Pred Rembrandtom si dovolil použiť takú strohú abstrakciu iba Tizian. Rembrandt dosiahol slobodu výrazu, pri ktorej sa tvary zdanlivo stávajú druhoradými, a niekoľko tmavých farieb dokonale vystihuje podobu jeho milovaného syna. Izák a Rebeka, obraz známy pod názvom Židovská nevesta, okolo 1668

Je to obyčajný dvojportrét alebo alegorický obraz? Zistilo sa, že kresba, ktorá sa nachádza v súkromnej zbierke v New Yorku, nezobrazuje Židovskú nevestu, ale príbeh Izáka a Rebeky (Genezis, 26: 7-11). Rontgenová snímka obrazu ukázala, že muž bol rovnako ako na kresbe zobrazený najprv posediačky s Rebekou na kolenách. Na kresbe sa zreteľne zjavuje kráľ Abimelech, sledujúci ako sa Izák láska so svojou ženou Rebekou, ktorú vydával za svoju sestru; na obraze však chýba. Môže to znamenať, že Rembrandt si uvedomoval dôležitosť širšieho významu obrazu, než naznačuje jeho prvoplánovaná téma. V každom prípade to potvrdzuje skutočnosť, že Rembrandt sa na konci svojho života natrápil s nepotrebnými rekvizitami a všetky svoje sily sústredil na to, čo pokladal za podstatné.
Niektoré plochy obrazu Rembrandt vytvára navrstvovaním hrubých vrstiev farby. Zelenobiela farba na rukáve mladej ženy napríklad prekrýva červeň šiat, ktorá zrejme siaha až po ženino plece. V dolných partiách táto červeň prechádza do farby krvi. Vrstva farby je taká hrubá, že zachytáva svetlo.
Červené šaty a Izákov široký rukáv sú veľkolepými umeleckými kreáciami, ktorých jedinečnou funkciou je zdržiavať a pretvárať svetlo. Abstraktná sila, ktorú umelec dosahuje, nás oslňuje a Rembrandtovi nasledovníci nemohli nerozoznať trvalý význam obrazu. Jeho zmysel presahuje jeho tému. Vzťah dvoch ľudí, ktorí sa neodvažovali spojiť svoje pohľady, je sústredený v ich rukách. Svoje hlboké city si sprostredkúvajú dotykom, ktorým Rembrandt vyjadruje radostnú vyrovnanosť cnostnej lásky.

Záver

Rembrandt ako človek prežil život v úsilí o vyjadrenie hodnôt, v ktoré vášnivo veril. Rembrandtova vášeň bola vášňou pre integritu, pokiaľ išlo o jeho umenie. Jeho sila spočívala v tom, že si uvedomoval, že je človek, u ktorého sa snúbili dobré i zlé vlastnosti a túžil svoje slabiny prekonať. Rembrandt bol pripravený dať všetko, čo mal. Pojem génia, úzko spätý s pojmom tvorivých síl, poukazuje na určitý typ nadzmyslovej reality a zaraďuje tohoto umelca do vyššej roviny, nad iných ľudí, ktorí jeho dielo nemuseli pochopiť.