van Hoogstraten vydáva dielo Inleyding tot de Hooge Scoole der Schilderkonst.

1686
Baldinuci píše vo Florencii prácu, v ktorej sa vyjadruje o Rembrandtovi s veľkou úctou a uvádza, že jeho kresby sú veľmi cenené. REMBRANDT a jeho doba

Od čias Fromentina panoval vo všeobecnosti názor, že Rembrandt bol v kontexte holandského umenia, ktoré sa zväčša obmedzovalo na realistické zobrazovanie, výnimkou, anomáliou. Bol však výnimkou, ktorá sa ukázala byť pravidlom. Paul Claudel zhrnul Rembrandtovu úlohu charakterizujúc jeho úspechy ako „triumfálne preskúmanie hĺbok“. V čase, keď sa Rembrandt narodil, uplynulo len niekoľko rokov odvtedy, čo Nizozemsko získalo svoju nezávislosť. K pozoruhodnému rozkvetu umenia v tejto krajine na začiatku sedemnásteho storočia prispelo niekoľko faktorov.
Predovšetkým to bola geografická konfigurácia krajiny, ktorá vytvárala atmosféru ustavičného boja s prírodou a driny. Nekonečné holandské kanály sú dôkazom húževnatej ľudskej práce. Kraj ranných hmiel, cez ktorý sa z času na čas preženie osviežujúca morská bríza, je plodom neúnavného boja s vodnými živlami.
V politickej oblasti je húževnatosť národa, ktorý tento kraj obýva, výsledkom dramatických historických udalostí. Šestnáste storočie bolo obdobím španielskej nadvlády, vyvolávajúcej rastúci odpor domáceho obyvateľstva, ktorý v roku 1568 vyvrcholil v otvorenom povstaní. Povstanie malo za následok krvavé represálie zo strany vojvodu z Alby, holandský odpor však napokon vyústil v roku 1579 do rozdelenia krajiny medzi katolíckymi štátmi juhu a španielskym kráľom, zatiaľ čo Utrechtská únia zjednotila sedem severonizozemských štátov, ktoré v roku 1588 vytvorili Republiku Spojených provincií. Prímerie so Španielskom bolo síce uzavreté až v roku 1609, no dávno predtým bolo zrejmé, že je málo pravdepodobné, aby Španielsko vyšlo z bojov ako totálny víťaz. Vzostup kupeckej strednej vrstvy, ktorá bola integrujúcim činiteľom v rozvoji miest a vytvorila mestskú sieť, aká nemala v Európe obdobu, umožnila nakoniec vznik republiky. Neľútostný boj za nezávislosť zanechal hlboké stopy v holandskej mentalite. Nizozemci sa naučili, ako urobiť z nepriazne osudu svoju výhodu. Náboženské a politické dôvody spôsobili, že znovunájdená sloboda vypestovala v mysliach mnohých ľudí averziu voči netolerantnosti. Šľachta, zdecimovaná bojom proti Španielsku, zistila, že stráca kontrolu nad mocou, ktorá teraz – v čase mieru – zostáva v rukách vzdelanej buržoáznej oligarchie. Na čele administratívnej hierarchie stáli vyšší štátni úradníci, pensionári. Rozhodujúcu úlohu v živote krajiny zohrávali Generálne stavy a Veľký penzionár. Spojené provincie sa v tomto čase preslávili vcelku pokojným životom.