Pýchou intelektuálneho života mesta boli také osobnosti, ako fyzik Christiaan Huygens, mikrobiológ Anthony van Leeuwenhoek a filozof Baruch Spinoza. V roku 1632 slávnostne otvorili známu amsterdamskú školu Illustrius Athenaeum. Z oblasti výtvarného umenia treba spomenúť činnosť malej skupiny mladých umelcov, prevažne katolíkov, ktorí iniciovali renesanciu v historickej maľbe a neskôr sa stali známi ako „prerembrandtisti“. Najvýznamnejšími osobnosťami tejto skupiny boli Pieter Lastman, Jan a Jacob Pynasovci a Claes Moeyaert. Rembrandt a jeho dielo

Kameňovanie svätého Štefana, 1625

Týmto obrazom datovaným 1625, prvým, ktorého autorstvo možno bez pochýb pripísať Rembrandtovi, sa Rembrandt uviedol ako „historický“ maliar. Na rozdiel od svojich predchodcov, ktorí túto tému spracúvali v podobe portrétov. Na rozdiel od svojich predchodcov, ktorí túto tému spracúvali v podobe portrétov, Rembrandt sa rozhodol pre pôdorys krajinomaľby, nepochybne pod vplyvom historických malieb Lastmana. Muž v pravej časti obrazu chystajúci sa hodiť kameň a Jeruzalem v pozadí svedčia o vplyve kompozícií Jacoba Pynasa.
Ako jeden zo siedmych mužov vybraných, aby velebili vieru, Štefan „činil veľké znamenia a zázraky medzi ľudom“. Členovia synagógy ho uväznili, odsúdili a vyhnali za mesto, kde ho popravili. „A kameňovali Štefana, ktorý sa modlil: Pane, Ježiši, prijmi môjho ducha! Potom pokľakol, zvolala silným hlasom: Pane, nepočítaj im tento hriech!“ (Skutky apoštolov, 7:59-60).
Rembrandt presvedčivo vykresľuje skupinovú hystériu, ktorá môže krivoprísažníkov zmeniť na vrahov, a má v sebe toľko pokory, že jednému z nich dáva svoju vlastnú tvár. Jeho portrét sa objavuje priamo nad hlavou svätého Štefana. Kompozícia je ešte jednoduchá, odvodená od utrechtských maliarov, ktorí boli pod vplyvom Caravaggia. Ľavá strana čelnej roviny zostáva ponorená v tieni a skrýva muža v turbane, ktorý drží na uzde nepokojného koňa, a tvorí protiváhu jasne osvetlenej ploche, kde sa rozvíja dej. Muž, ktorý sedí v pozadí so šatami na lone, predstavuje Saula – budúceho svätého Pavla – ktorý „schvaľoval, že ho zavraždili“ a pred svojou premenou nemal s kresťanmi zľutovania. Apoštol Pavol vo väzení, 1627

Rembrandt bol po celý svoj život fascinovaný postavou svätého Pavla, ktorého život a dielo odrážali hlbokú a vášnivú dušu. Saula, farizeja, ktorý dozeral na ukameňovanie svätého Štefana a prenasledoval prvých kresťanov, sa „zmocnil Ježiš Kristus“ cestou do Damasku. Pavol sa po svojom obrátení stal jedným z apoštolov.