Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
Rómska rodina
Dátum pridania: | 11.03.2004 | Oznámkuj: | 12345 |
Autor referátu: | natali | ||
Jazyk: | Počet slov: | 5 540 | |
Referát vhodný pre: | Stredná odborná škola | Počet A4: | 22.9 |
Priemerná známka: | 2.95 | Rýchle čítanie: | 38m 10s |
Pomalé čítanie: | 57m 15s |
Z nich najčastejšie boli rodiny s deťmi od 0 do 16 rokov, teda so značným vekovým rozptylom. Rodín s výlučne staršími ako 16 ročnými deťmi bolo 20% (typ orientačnej rodiny so zaopatrenými deťmi).
Prechodný typ, resp. zmiešaný predstavujú rodiny, v ktorých sa vyskytujú všetky vekové kategórie alebo rôzne usporiadané, extrémne od seba vzdialené vekové kategórie detí (do 6 a nad 16 r.) a teda v nich existujú zároveň závislé aj nezávislé deti. Takýchto rodín bolo v našom výskume 27%. Spolu s 23% rodín s deťmi od 0-16 rokov reprezentujú typ rodiny, ktorý je špecifický pre rómske etnikum a jeho spôsob uplatňovania biologicko-reprodukčnej funkcie. V súčasnosti sa veľmi zriedka vyskytuje mimo tohto etnika.
Tieto rozdiely platia diferencovane v rámci rómskeho etnika, kedy znova diferencujúcim aspektom je miera integrovanosti - prijatia majoritných noriem pre základnú konfiguráciu rodiny z hľadiska veľkosti i vekovej štruktúry deti.
12. Miera integrácie ako štrukturujúce kritérium rómskeho etnického spoločenstva
V mnohých aspektoch fungovania rodinného systému v rómskom etniku sa objavujú výrazné rozdiely, ktoré sú dôsledkom miery prijatia majoritných noriem.
Tieto rozdiely sa týkajú veľkosti rodiny a jej životných cyklov, socioekonomických aspektov a celkového materiálneho zabezpečenia rodiny, a napokon, spôsobu starostlivosti o deti. Ak odlišnosti tohto druhu sú zreteľné, naopak, iba predpokladané v pozadí sú odlišné životné hodnoty, prítomnosť alebo chýbanie životného plánovania, diferencované hodnotenie vzdelania a rozdielne ašpirácie, týkajúce sa spôsobu začlenenia do sociálnej siete, a tiež rozdielne rešpektovania morálnych a právnych noriem spoločenstva.
Na vyjadrenie tekto zložitej psychologickej reality sa požíva pojem „integrovanosť”, ktorého tri konvenciou stanovené stupne - integrované, priemerné a neintegrované rodiny, by mali pokryť všetky možnosti. Využíval sa v štátnej správe ako hodnotiace, pomocné kritérium. Vo výskume SvÚ SAV i sociálni pracovníci na základe tohto kritéria, 42% rodín hodnotili ako integrované, 44% ako priemerné a 14% ako neintegrované.