Podobne, v dimenzii, vystihujúcej mieru emocionálnej expresivity, vrúcnosti rodinnej komunikácie a jej otvorenosti rôznym témam, hodnotili majoritní rodičia svoje rodiny výrazne vyššie, než rómski rodičia.
Významné rozdiely sa týkali miery výskytu konfliktov, v podobe otvorených prejavov agresivity, neovládaného nesúhlasu a hnevu, konfliktových interakcií. Ukázala sa ako charakteristika, ovplyvnená etnickou príslušnosťou rodiny, kedy tento spôsob riešení sa vyskytuje častejšie v rómskych rodinách.
Rómske a majoritné rodiny sa taktiež výrazne líšili v hodnotení vedenia k nezávislosti, ktorá je vyššia v slovenských rodinách. Ak v nich sa podporuje sebestačnosť, samostatnosť, schopnosť presadiť sa vlastnými silami, v rómskych rodinách sa potom skôr podporuje kolektívnosť, vyhľadanie pomoci, spoľahnutie sa na niekoho.
Z hľadiska aktívno-rekreačnej orientácie sa líšia majoritné rodiny od rómskych, ktoré sa venujú v menšej miere voľno-časovým aktivitám, venovaným turistike, koníčkom, aktívnemu oddychu, než slovenské rodiny. U oboch typov rodín však hodnoty aktívneho rozptýlenia vo voľnom čase boli pomerne nízke a sú obrazom praktickej orientácie slovenských rodín vo všeobecnosti.
V hodnotení morálno-svetonázorovej orientácie sa výrazne odlišujú rómske a slovenské rodiny, ktoré týmto otázkam venujú väčšiu pozornosť než rómske, ktoré ich považujú za menej dôležité.
Rómske a majoritné rodiny sa výrazne odlišujú aj v aspekte usporiadanosti (organizácií) z hľadiska vyžadovania a dodržiavania prevádzkových pravidiel, plnenia povinností. Majoritné rodiny môžeme charakterizovať ako tie, ktoré majú vytvorený relatívne stabilný poriadok v tom, ako plnenie povinnosti a udržiavanie domácnosti prebieha. Rómske rodiny majú menej ustálených, pevných a záväzných pravidiel a povinností v tomto smere.
Rómske a majoritné rodiny sa však nelíšili v aspekte kontroly, orientácie na úspech, kde približne v rovnakej miere uplatňujú moc i vyžadujú uplatnenie a úspechy.

15. Hodnotenie fungovania rodiny deťmi

V tomto druhu údajov (získaných Tavitianovým dotazníkom GFF) už bol zohľadnený aj diferencujúci aspekt socioekonomickej úrovne jednotlivých etnicky odlišných typov rodín. Hodnotenie rodiny sme získali od detí všetkých 4 typov rodín a pohľad na podobnosti a rozdiely vo fungovaní rómskych a majoritných rodín bol komplexnejší.
Rodinu v emocionálno-vzťahovom aspekte odlišne hodnotili deti z rómskych a z majoritných rodín. Slovenské deti vnímali v rodine viac pozitívnej podpory, príjemnejšiu emocionálnu atmosféru, spokojnosť a prejavovanú lásku rodiny k sebe. Rómske deti svoju rodinu videli ako menej podporujúcu, menej prejavujúcu pozitívne city.
V hodnotení rodinnej komunikácie rozdiely nesúviseli s etnickou príslušnosťou, alebo iba s pohlavím.