Vo vládnych nariadeniach a v straníckych materiáloch sa presadzovali požiadavky na zvyšovanie zapojenia Rómov do pracovného procesu, zaistenie dochádzky detí do školy a do predškolských zariadení, odstraňovanie diskriminácie v odmeňovaní, ale aj v postojoch obyvateľstva.
Napriek snahám a pokusom, či už formou tlaku k asimilácii, koncepciami rozptylu a presunu, bohatými dotáciami do podpory prestavby chatrčí, dochádzky detí do predškolských zariadení a školských družín, výraznejšie zmeny v spôsobe života rómskeho etnika sa nepodarilo dosiahnuť. Dôvodov zlyhania plánov bolo iste viac, ale určite k nim patrili živelnosť, nekoncepčnosť a nedostatočná znalosť problematiky, kedy rozdiely medzi majoritnou spoločnosťou a Rómami sa chápali ako sociálny problém, bez ohľadu na kultúrno etnický kontext. Je pravdepodobné, že problém spolužitia natoľko odlišných kultúr je príliš zložitý na to, aby mohlo byť riešením to, čo považuje za správne majoritná spoločnosť a že zmenu nemožno navodiť bez akéhokoľvek „pričinenia”, aktivity, vôle, alebo aspoň pritakania etnického spoločenstva Rómov.
Zmeny, ktoré priniesol na tomto poli rok 1989 a pád socialistického zriadenia, je ťažké hodnotiť z hľadiska pozitívne - negatívne. Je nesporná, že nastali. Vznikli viaceré rómske politické strany, vo volebnom období 1990-92 mali svojich zástupcov v parlamente. Začali vychádzať rómske periodiká, v Košiciach vzniklo profesionálne rómske divadlo - Romathan, na VŠ pedagogickej v Nitre bola založená Katedra rómskej kultúry, kde sa pripravujú učitelia rómskych detí. V apríli 1991 vláda SR prijala nové zásady prístupu k Rómom, kedy základným východiskom je uznanie etnickej svojbytnosti Rómov na úrovni ostatných etnických minorít, žijúcich na území republiky. Bolo zrušené centralistické riadenie „rómskej otázky” a zodpovednosť aj právomoc sa prenechala miestnym orgánom. Zdôrazňovala sa v nich ďalej potreba riešiť sociálnu, kultúrnu, školskú a zdravotnú starostlivosť o Rómov v komplexe sociálnej politiky smerujúcej ku všetkým občanom bez ohľadu na príslušnosť k nejakému - ktorémukoľvek etniku, bez vydeľovania zvláštnych podporných fondov, čo by bolo chápané, ako zvýhodňovanie jednej skupiny na úkor druhých.
Ponovembrové obdobie prinieslo pre Rómov pokles zamestnanosti a stratu vyhliadok na zamestnanie vôbec, stratu sociálnych istôt, pokles životnej úrovne, u mnohých biedu a bezvýchodiskové situácie. Zhoršila sa dochádzka školopovinných detí do školy, prakticky prestala existovať zaškolenosť v materských školách, prípravkách, stravovanie v školských družinách a pobyt v nich (keďže štát prestal prispievať). Vzrástla kriminalita, alkoholizmus, drogové závislosti, a pravdepodobne - pôrodnosť, čo už však v súčasnosti nebude možné zistiť, keďže žiadna evidencia nie je realizovaná (a ani realizovateľná). Možnosť prihlásiť sa k rómskej národnosti pri sčítaní ľudu r. 1991 využilo a prihlásilo sa k nej len 80 627 Rómov.

2.