Zamestnanie pri nich okrem zvýšenia životnej úrovne rodiny, prináša vstup do nových sociálnych vzťahov, prostredníctvom ktorých sa prenáša vplyv majoritnej spoločnosti, jej hodnotového systému, kultúry, spôsobu života. Sprostredkovanie cez relatívne blízke vzťahy v pracovnom kolektíve, cez autority v ňom je možným (pravdepodobným) zdrojom účinného pôsobenia v smere integrácie rómskej rodiny.
Zamestnanosť v r. 1988, najmä u rómskych mužov bola na veľmi dobrej úrovni. Podľa výsledkov výskumu, muži v produktívnom veku boli ekonomicky aktívni v 84%, ženy v produktívnom veku boli zamestnané v 39% (pre porovnanie, podľa sčítania ľudu z r. 1980, z obyvateľstva vôbec bolo aktívnych 85%, mužov a 77% žien v produktívnom veku.). Ako je zrejmé z porovnania, medzi mužmi rómskymi a obyvateľstvom vôbec takmer niet rozdielu. Vieme, že táto vysoká miera zamestnanosti Rómov v danom období bola do istej miery umelá, vyvolaná vtedajšou všeobecnou povinnosťou byť zamestnaný. Jej nesplnenie pre Rómov (neodpracovanie istého počtu dní) znamenalo nevyplatenie rodinných prídavkov.
Nebol to teda v plnom rozsahu výraz individuálnej motivácie pracovať a v odvetviach, kde boli zamestnané vyššie počty rómskych pracovníkov (napr. stavebníctvo) bola nízka pracovná morálka a malá produktivita práce. Zmena spločenských pomerov potom logicky priniesla aj to, že sčasti oprávnene, v prvom rade prepúštali nevýkonných robotníkov, ktorí vynechávali smeny, ktorí sa nevedeli podriadiť pracovnej disciplíne. Medzi týmito sa však ocitlo mnnoho Rómov, ktorí mali záujem pracovať, ktorí potrebu byť zapojení v pracovnom procese mali už zvnútornenú, ktorí považovali ekonomickú sebestačnosť rodiny za normu. Týchto Rómov nezamestnanosť a nemožnosť nájsť si prácu veľmi ťažko postihuje a to viacerými spôsobmi - ekonomicky, osobnostne, spoločensky a v rámci toho, predovšetkým v rodine.
V oblasti zamestnanosti rómskych žien zapojenie do pracovného procesu predstavuje ešte výraznejší integračný prvok. Pre zamestnanú rómsku ženu, okrem zvýšenia životnej úrovne rodiny, každodenný kontakt s kolegyňami prináša podnety pre kvalitu vedenia domácnosti, výchovu detí i jej vlastné obliekanie, správanie. Zároveň s matkiným zamestnaním, deti boli zaškolené v predškolskom zariadení, staršie - školopovinné deti boli poobede v školských družinách, čím sa spôsobom stimulácie priblížili k spôsobu prípravy detí do školy bežnej v majoritnej spoločnosti a zvýšila sa tým pravdepodobnosť prospievania v škole.
Nízke percento pracovného zapojenia rómskych žien súviselo v najväčšej miere s tradičnými normami a hodnotami rómskej rodiny, kde žena má byť doma a starať sa o deti.