Táto norma však platila aj v majoritnej spoločnosti a prekryla sa v pomerne krátkom čase, na základe spoločenských podmienok, ekonomickej a rodinnej reality, novou normou, čo však v rómskom etniku nenastalo v širšej miere. Spôsob vnímania rodinnej ekonomickej situácie a jej riešenia je odlišný. Ak rodine nestačia prostriedky, v majoritnej spoločnosti matka nastúpi do práce. Tú istú situáciu rómska rodina - alebo priamo žena má tendenciu riešiť žiadosťou o sociálnu výpomoc a s možnosťou zamestnať sa, nepočíta.
Druhým činiteľom je vzhľadom na špecifiká uplatňovania biologickej funkcie rómskej rodiny neustála prítomnosť malých detí v rodine a vo všeobecnosti ich vyšší počet, čo môže byť akceptovateľný dôvod pre ignorovanie možnosti zlepšiť ekonomickú situáciu rodiny vlastnou prácou.
Zamestnanosť žien, i keď bola nižšia, predsa len mala v istom slova zmysle vyššiu hodnotu, lebo bola autentickým ukazovateľom skutočnej motivácie pracovať a nie výsledkom spoločenských „pák” na zabezpečenie zamestnanosti ako u mužskej zamestnanosti.

5. Vzdelanie

Z hľadiska dosiahnutej úrovne vzdelania je najvýraznejšou charakteristikou rómskych rodín, teda ich otcov a matiek, jej veľmi nízka úroveň. U mužov 80% a u žien 86% dosiahlo základné vzdelanie (v prípade, že sa zlúčia kategórie, ukončené, neukončené a OŠ). Vyučení, zaučení v istej špecifickej odvetvovej zručnosti sú zastúpení 13% u mužov, u žien len 3%. Stredoškolsky vzdelaných vo výskumnom výbere (2193) bolo len 18 otcov a 21 matiek, čo je v oboch prípadoch približne 1% rodín (podobne ako pri sčítaní ľudu r. 1980). Vysokoškolsky vzdelaní rodičia sa v tomto výbere vyskytli traja, dvaja otcovia a jedna matka.
Zároveň naše zistenia nenasvedčovali, že by sa dali v tomto smere očakávať pozitívne zmeny. Analýza získaných údajov so zohľadnením veku a porovnaním kategórií mladších (18 až 29 ročných) a starších (30 až 59 rokov) rodičov neukázala významné rozdiely. Neplatí teda náš pôvodný predpoklad, že medzi mladšími rodičmi do 30 rokov bude výraznejšie zastúpené vyššie vzdelanie, než u starších.
Znamená to potom, že v hodnote vzdelania sa v priebehu - s odstupom jednej generácie prakticky nič nezmenilo. Je rovnako nízko cenené, ako keby sa nebolo vynaložilo všetko celospoločenské úsilie, aby cez vzdelanie sa rómske minorita posunuli prostredníctvom vlastnej vzdelanosti bližšie k integrácii a sebarozvíjaniu. Nie je možné prehliadnuť aj vnucujúcu sa myšlienku, že spôsob ponúkania vzdelanosti zrejme nebol (nie je) šťastne zvolený, ak sa takto míňa účinkom.
Jedno je však nesporné. Práve vzdelanie by mohlo - malo byť tým činiteľom, cez ktoré je možné očakávať integračný efekt a to z niekoľkých dôvodov.