Vzdelanosť rodičov - alebo ich nevzdelanosť súvisí so všetkými aspektami rodinného života, cez hodnotové orientácie, spôsob života, sociálny status (prostredníctvom profesijného uplatnenia). Týka sa veľmi úzko obsahu a mechanizmov socializácie, výchovných postojov a praktík, ako aj uprednostňovaných vzorcov správania a interakcie.

6. Profesijné uplatnenie

Vzhľadom na nízku vzdelanostnú úroveň bolo možné očakávať na ňu sa viažúci súbor profesií nevyžadujúcich mimoriadne vzdelanie alebo špeciálnu profesijnú prípravu. Drvivá väčšina rómskych otcov a matiek (ak pracovali) boli zamestnaní ako robotníci: 98% otcov a 97% matiek, pričom 73% mužov a 87% boli iba nekvalifikovanými robotníkmi. Nedošlo ani k výraznejším rozdielom medzi „generáciami”, lebo predpoklad, že profesionálna skladba u mladších vekových kategógií (18-20) je priaznivejšia (teda v prospech kvalifikovanejšieho pracovného zaradenia) sa nepotvrdil.
Pracovali veľmi často v profesiách, ktoré boli statusovo nízke (pomocné práce v stavebníctve, poľnohospodárstve, pri údržbe mesta a pod.), čo ich znova vydeľovalo na okraj spoločnosti. Táto štruktúra profesií sa zachovala pravdepodobne aj v súčasnosti. Možnosťou navyše, ktorá nekladie nároky na vzdelanie, je uplatnenie v oblasti obchodovania, kde sa dnes mnohým Rómom mimoriadne darí, pričom často ide o rôzne formy pololegálnych alebo nelegálnych aktivít.

7. Príjmy rómskej rodiny

Priemerný, čistý mesačný plat u 63% otcov sa nachádzal ešte za existencie Československej republiky v rozpätí od 1900 do 3100 Kčs (r. 1988), u 72% matiek v rozpätí od 1000 do 1900 Kčs. Dnes tieto cifry sú málo zrozumiteľné pre tých, ktorí si nepamätajú platové a cenové relácie spred r. 1989. Bola to príjmová úroveň bežná aj u vysokoškolsky vzdelaných pracovníkov rôznych vekových kategórií a príjmy tohto druhu (v zdvojení otec - matka) v tejto výške zabezpečovali bežný životný štandard štvor-päťčlenných rodín.
Pre rómske rodiny napriek tomu tieto mzdy zabezpečovali pomerne nízku životnú úroveň, čo je zrejmé pri prepočte na jedného člena rodiny. Takmer 40% z nich malo priemerný príjem pod 800 na jedného člena rodiny, čo v tom čase predstavovalo hranicu sociálnej odkázanosti. Ďalších 30% rómskych rodín malo priemerný príjem na člena rodiny 800-1100 Kčs, čo tiež ešte nebol príjem, zabezpečujúci istý „socialistický” komfort.
Príčin tohto stavu bolo viacero: väčšinou bol zamestnaný iba otec, pracoval so svojím nízkym vzdelaním zväčša ako pomocný alebo nekvalifikovaný robotník (rodiny s otcom, ktorý pracoval ako kvalifikovaný robotník boli materiálne zabezpečené lepšie).