Významne nižší sa ukázal príjem viacdetných rodín, z čoho by sa dalo usudzovať, že rodinné prídavky nepokrývali v dostatočnej miere potreby takejto početnej rodiny.
Výskum hľadal aj odpoveď na vzťah vzdelanosť a výška mzdy, kedy sa predpokladalo, že tí otcovia (matky), ktorí dosiahli vyššie vzdelanie, budú mať aj vyššiu mzdu. Tento predpoklad sa nepotvrdil. Zrejme aj okolnosť, že neexistuje presvedčivý dôkaz, že vzdelanie sa vyláca, (v minulosti i dnes) má podiel na pretrvávaní vnútroetnických noriem, týkajúcich sa nízkej hodnoty školskej dochádzky, vzdelania, profesijnej prípravy - a aj preto sa neukazuje tendencia k zmene v pozitívnom smere.
Významný príjem rómskej rodiny je v oblasti sociálnych dávok. V praxi to znamená asi toľko, čím viac detí má rodina, tým viac peňazí plynie zo štátneho rozpočtu do rodiny.

8. Bývanie a materiálna vybavenosť domovov rómskych rodín

Pre väčšinu rómskych rodín je príznačná nízka kvalita bývania. Zo zistení vyplýva, že 10% z nich dokonca ešte býva v chatrčiach, 47% v rodinnom dome a 32% v byte na sídlisku, z ktorých prevažovali byty nižšej kategórie. Obývacia plocha, ktorá pripadala na jedného člena rodiny bola u 68% rodín z výberu pod 8 m2, teda pod normou. Zo súhrnu týchto charakteristík vieme rekonštruovať charakteristiké usporiadanie priestoru obývaného rodinou.
Väčšinou ide o neštandardné, chudobne vybavené priestory, a to nezávisle od toho či je to tzv. „panelákové” bývanie alebo je to rodinný dom, čo v oboch prípadoch má špecifické formy, odlišné od tých ako vyzerajú obvykle. Výnimkou je bývanie integrovaných Rómov, kde eventuálne odchýlky môžu byť v ponímaní farebnosti a funkčnosti zariadenia.
Viacpočetné rodiny alebo spolubývanie viacerých generácií a príbuzných máva za následok prílišné zaľudnenie rodinného obytného priestoru, s nedostatkom súkromia, priestoru na samostatné spanie všetkých členov domácnosti, pre prípravu do školy a hranie sa detí, domáce práce. Rómska rodina však iným spôsobom poníma okolie, vonkajší priestor domu alebo bytu, ktorého využívaním, najmä v letných mesiacoch „nadstavuje” nedostatočné vnútorné priestory. Tu sa odohrávajú sociálne vzťahy, rodinné, susedské stretnutia, hry a „zamestnanie” detí. Okrem toho je možné, že citlivosť Rómov má iné parametre a že teda to, čo by v inej rodine bolo vnímané ako priestorovo neznesiteľné, obmedzené podmienky pre priebeh rodinného života, ktoré ho narušujú, v podmienkach rómskeho etnika sa vníma ako vyhovujúce.
Z hľadiska lokalizácie bývania rómskych rodín do siete susedských vzťahov, 60% rodín malo bezprostredných susedov Rómov (výhradne 18%, alebo prevažne 42% Rómov).