Výhradne majoritných susedov malo 16% rodín a 24% prevažne nerómskych susedov.
Vybavenie domácnosti, ako ho udávali sociálni pracovníci, bolo veľmi často skromné, zďaleka nezodpovedajúce bežnému štandardu vybavenia domácností a „vlastníctva” u majoritných, nerómskych rodín.
Úplné vybavenie nábytkom bolo u 50% rodín (12% malo len najnevyhnutnejší nábytok). Z elektrospotrebičov 83% rodín vlastnilo čiernobiely televízor, práčku 73% rodín, chladničku 65%, žehličku 52% a vysávač 36% rodín vo výbere. Rádio bolo častejšou súčasťou výbavy ako žehlička, malo ho 56% domácností a 22% rodín magnetofón. Dom vlastnilo 45% rodín, auto 11% rómskych rodín vo výbere.
Pohľad na vybavenosť domácností však zároveň nie je ukazovateľom výhradne ekonomickej situácie rodiny. Zároveň je tiež vyjadrením hodnotovej orientácie, spôsobu nakladania s finančnými prostriedkami s ohľadom na perspektívu, uvedomenia si výhodnosti spotrebiča súvisiaceho s informovanosťou a mnoho ďalších okolností.

9. Partnerské vzťahy v rómskej rodine

Vytváranie partnerských vzťahov ako základu pre dlhodobé partnerské spolužitie spojené so starostlivosťou o spoločné deti má u Rómov špecifický priebeh. Inak povedané, rómska rodina vzniká odlišným sposobom ako je ten, ktroý sa uplatňuje v majoritnej, normotvornej spoločnosti. Predovšetkým vzniká v mladšom vekovom období rodičov, najmä matiek. Vo výskumnom výbere až 39% začalo spolužitie s terajším partnerom vo veku do 17 rokov. Do 20 rokov už 76% žien začalo partnerské spolužitie.
U mužov spolužitie začínalo o niečo neskôr, ale prevažne u 68% vo vekovom období 18 až 24 rokov. Z tohto hľadiska nie sú významné rozdiely medzi mladšími (do 30 rokov) a staršími vekovými kategóriami a to ani u žien ani u mužov. Z toho je možné usudzovať, že v každom prípade ide o veľmi pevnú a trvalú normu, ktorej podstata tkvie vo veľmi tesnej časovej synchronizácii dosiahnutia pohlavnej dospelosti s partnerským spolužitím ako vyjadrením „hotovosti” človeka, jeho dospelosti sociálnej, na dôvažok, spoločenstvom uznanej.
V rómskom etniku nebýva nevyhnutným predpokladom pre začiatok spolužitia zosobášenie a dôvodom pre sobáš nemusí byť tehotenstvo alebo narodenie dieťaťa. Táto okolnosť, vzhľadom na jej rozsah, nie je individuálnou výstrednosťou, ale je súčasťou normatívneho systému, vyjadreného v obrade tzv. mangavipen, ktorý legalizuje spolužitie, ktoré ani nemusí byť doplnené civilným alebo cirkevným sobášom.
Z výskumných rodín zasobášením začalo spolužitie iba 41%, kým rovnaké percento rodičov sa zosobášilo 1 až 4 roky po začatí spoločného života. Nakoniec, starostlivosť o deti a zdravé fungovanie rodiny nezávisí od toho, či rodičia mali svadbu. Skôr ide o to, že tento spôsob je výrazom odlišnosti a trvácnosti vlastných noriem Rómov, ktoré sú odlišné od noriem majoritných.