1. História a súčasnosť Rómov
Takmer s istotou sa podarilo určiť, že predkovia dnešných Rómov patrili k Indii k etnickej skupine Dómov. V kastovnom usporiadaní indickej spoločnosti patrili k najnižšej skupine, vyčlenenej z kastovného systému, tzv. nedotknuteľným. Sem patrili ľudia „nečistých profesií”, ktorí zametali, odstraňovali nečistoty, prali prádlo, ale aj kati, kočovní kováči, muzikanti, tanečníci, drezéri opíc a hadov, zlodeji koní. Tento nezmeniteľný spôsob umiestnenia v spoločnosti a z toho vyplývajúci spôsob obživy bol viazaný odkázanosťou na ostatné obyvateľstvo, ktoré produkovalo všetko, čo bolo potrebné na zabezpečenie ich obživy a ostatných potrieb. Medzi nimi samotnými neboli žiadni roľníci, pastieri, remeselníci. Ich spôsob obživy, prirovnateľný k terciálnej sfére a lovecko-zberateľskej rozkladajúcej sa prvotnopospolnej kultúre, ich permanentne nútil k rozptylu, disperzii do stále väčších priestorov a k symbióze s okolitým, najmä roľníckym obyvateľstvom.
Rómovia Indiu, teda stredoindický štát Bihár a severozápadný Pandžáb, ktoré sa považujú za pravlasť Rómov, opúšťali vo viacerých vlnách v priebehu 9. a 10. storočia. Jednotlivé skupiny prechádzali cez Perziu, Arméniu a Malú Áziu, v 11. storočí sa objavili na európskom kontinente. Najstaršia zmienka o ich výskyte na Slovensku je z r. 1322 z okolia Spišskej Novej Vsi.
Ich pomenovanie vychádzalo na jednej strane z ich domnelého egyptského pôvodu (Egyptyanos-Gypsies, Gitanos), na Balkáne ich pomenovali termínom určeným pre manichejskú sektu Athinganoi - Atsinganos, z čoho vznikla druhá veľká skupina ich pomenovaní - Zingaro, Tsigane, Zigeuner, Cigáni. Tieto pomenovania dostali mimo svojho spoločenstva. Sami používali etnonym „Róm” a pre používanie tohto termínu sa priklonila aj r. 1971 založená vrcholná rómska organizácia „International Romani Union” a toto označenie etnika sa stáva všeobecne uznávaným.
Spočiatku boli Rómovia v Európe vcelku akceptovaní, využívajúc náboženské legendy o pútnictve za trest, dávali si vystavovať od jednotlivých feudálov ochranné „glejty”. Na základe skúseností z interakcie s nimi sa postupne formovalo odmietanie, ktoré vyústilo do ich exkomunikácie z cirkvi r. 1427 a následným prenasledovaním, beztrestným vyvražďovaním, najmä v západnej Európe a to až prakticky do polovice 18. storočia. Vhodnejšie podmienky boli v strednej a juhovýchodnej Európe, kde sa usídlila prevažná časť európskych Rómov.
Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie