Staré s novým, vaudevillskú komédiu s melodrámou, všetko v rámci svojho umelého sveta. Preto neprekvapí, že refrén milostného duetu zaspieva mesiac, ktorý si sem odskočil z Meliésovho opusu, že po pohári absintu priletí k umelcom zelená víla a majiteľ kabaretu Harold Zidler spieva nádejnému sponzorovi Madonninu Like A Virgin. . . Jedným z ľahko čitateľných znakov, ktoré spájajú dielo so zásadami postmoderny je hudba. Keďže ide o muzikál, predpokladá sa, že hudobno-tanečné party budú relevantnou a dominujúcou zložkou filmu. Ťažko povedať, či ide o staré skladby v novej úprave alebo naopak, vzhľadom na rok, do ktorého je príbeh vsadený, isté je, že práve precízne vyberaný mix hitov posledných desaťročí dodáva Moulin Rouge punc sviežosti a nadčasovosti. Súčasťou tejto bohatej kompilácie sú napr. U2, David Bowie, Beatles, Elton John a desiatky ďalších hudobníkov. Nové úpravy ich piesní v spojení s tanečnými kompozíciami sú podriadené štruktúre príbehu a na mnohých miestach preberajú naratívnu funkciu, určujú momentálny ráz atmosféry, predkladajú nové súvislosti a posúvajú tak dej dopredu. Choreograf John O´Connoll vytvoril vizuálne pôsobivé a predovšetkým entuziazmom sršiace tanečné výstupy, ktoré svojou energiou zapadajú do naturelu filmu. K tým najvydarenejším patrí podľa mňa temperamentné tango Roxanne, sladká ľúbostná koláž nad strechami Paríža, či Bollywoodom inšpirované záverečné divadelné predstavenie. Fakt, že jednotlivé muzikálne čísla nie sú iba efektnou dejovou slepou uličkou, keď protagonisti spontánne prechádzajú uprostred dialógu do spevu, ilustrujú aj tieto 3 scény:V prvej z nich sa zdržanlivý odstup kurtizány Satine pretransformuje v oddanie sa láske k chudobnému spisovateľovi Christianovi počas jedinej piesne Elephant Love Medley, ich vzájomný vzťahový posun je teda vyjadrený v priebehu a prostredníctvom spoločného duetu. V druhej sledujeme Zidlerovu divadelnú skupinu ako predvádza vojvodovi svoju víziu avantgardnej divadelnej hry Spektakulárny spektakulár v efektnom muzikálnom parte Spectacular Spectacular, pričom dej celej hry je opäť „prerozprávaný“ v rytmickom hudobno-tanečnom podaní a napokon tretia scéna, keď Satine predstiera, že Christiana nemiluje, pretože si uvedomuje, že je neskoro-že umiera. Tu deprimujúci podtón podtrhuje Zidler, ktorý, prechádzajúc kulisami pripravovaného predstavenia spieva o predstieraní, ranených citoch, o tom, že show musí pokračovať:Show must go on!
Literárny podklad ostáva na pozadí formy rozprávania, podáva teda viac-menej očakávanú a klasickú variáciu na tragický milostný príbeh.