Tanec obohatil množstvom nových prvkov a s definitívnou platnosťou určil vytočenie nôh v bedrových kĺboch o 90 stupňov, z neho vytvoril 5 základných klasických pozícií.

V roku 1823 sa prvýraz stavia na špičky prstov Amália Brugnoliová a o necelých 10 rokov sa špičkový tanec stáva prejavom najvyššej techniky ženského tanca. Tomuto obdobiu sa taktiež hovorí balet le blanc - biely, pretože choreografie baletov ukazuje primabalerínu na špičkách v mušelínovej trištvrťovej baleríne. V druhej polovici 18. storočia zachádza zbožňovanie ženských baletných hviezd tak ďaleko, že ženy tancujú aj mužské úlohy. Prudko narastajúca technika špičkového tanca a bezhraničné uctievanie hviezd viedlo koncom 19. storočia k úpadku baletného umenia. Balet slúžil na predstavenie brilantnej techniky a pôvabu jednotlivých hviezd. To spôsobilo, že tanečný zbor sa stal len kulisou. Baletné umenie upadlo.

Rôzne pokusy o reformu väčšinou stroskotali kvôli neschopnosti zjednotenia jednotlivcov. A tak ozajstná obroda západoeurópskeho baletu prinieslo pôsobenie súboru Balets Ruses pod vedením Sergeja Ďagilejeva. Zoznámil sa s choreografom Michailom Fokinom a rozhodol sa oboznámiť s ruským umením. V Paríži usporiadal baletný večer. Malo to taký úspech, že založil už spomínaný baletný súbor. Po rozchode Dagilejeva a Fokina ani jeden z nich už nezažil takú slávu ako pri ich spolupráci. Ruský balet už nikdy nemal takú slávu. Úspech im zaručovala dokonalá muzikalita a zmysel pre estetiku.