Tieto baby a koláče bývali obyčajne dobré, chutné, lebo kuchárky neľutovali masla, veď ho mali dosť, a aj preto, lebo tieto koláče a baby sa dávali do daru najbližšej rodine mladého zaťa. Týchto všelijakých "osúchov a osúškov" napieklo sa hodne. Na lepšej, bohatšej svadbe spotrebovali sa aj dve vrecia (po 85 kg) nulovej múky, lebo čo rodina neodniesla ešte pred svadbou v košoch, to sa zjedlo pri pečení, kde každú chvíľku pribehla niektorá kmotra alebo susedka obškúliť a poradiť kde - čo. No a deti od susedov a chudobní tiež niečo užili, kým prišiel deň svadby.
Konečne prišla nedeľa. Mladý zať s mladuchou išli spolu do kostola na spoveď a na malú omšu. Kedysi dávnejšie chodievali i do fary k "pánkovi" na učenie. Ona sviatočne vyobliekaná ešte so stužkou vo "chvoste" (vrkoči). Veď ju už viac nosiť nebude, zaplietla si teda najkrajšiu. Tie rozdá potom svojim najmilším kamarátkam. Po omši vybavili si teda v krčme potrebné veci.
V nedeľu poobede, po litániách, boli potom v krčme takzvané "zvárky". Je to zábava a tanec mladých, akési robenie nálady na zajtrajšok. Pravda, cezpoľných, cudzích ľudí je tam tiež dosť. Zvárky potrvali do neskorých večerných hodín a ráno, keď sa mladucha prebudila, ešte posledný deň u mamky, bol už pondelok - deň svadby.
Domáci vstávali včas, ak vôbec čo spali, lebo niekde i cez noc pečú, aby bol dostatok, aby nechýbalo, ale radšej zostalo. Kým sa rodina a hostia poschodia, domáci ozdobia hlavný vchod čečinovým vencom s papierovými ružami a pred domom postavia niekoľko jedličiek alebo v lete brezičiek ozdobených papierovými stuhami. "Ríša" (rodina a hostia) sa pomaly schádza. Družbovia, dnes neobyčajne šikovní, sviatočne oblečení s rozmarínom a voskovou kystkou v kabátovej dierke, behajú po rodine a zháňajú. Niekedy idú aj s muzikou. Družicu si obyčajne sám družba dovedie. Prišla aj žena, ktorá bude zapletať mladuchu.
Kedysi dávno dávali mladuche na hlavu partu. Bola to ozdoba z rôznych sklenených guličiek a takzvaných "trasidielok" - boli podobné kystkám, aké nedávno regrúti nosievali za klobúkom. Vzadu, dolu chrbtom mala spustené asi po pás rôznofarebné stužky, na ktorých boli vyšité rozličné ružičky a iné ornamenty. Tieto stužky boli v tyle spletené do kruhu a pripevnené úzkymi stužkami na vlasy. Neskôr miesto party bol voskový veniec a po svetovej vojne zmizli aj stužky a prišiel do módy "šlajer", závoj. Oblečený mala kroj - čierny hodvábny kabát s nejakou matnou vzorkou, zdobený na golieri, výložkách a rukávoch ozdobnými čipkami, stužkami, ďalej vpredu čiernu zápunku z tej istej látky ako kabát a vzadu čistunkú, bielu, hrubo riasenú zápunu.