Obuté mala kedysi čierne krpce s červenými remienkami, neskôr topánky celé, gombíčkové. "Prespánka", t.j. mladucha, ktorá mala nezákonné dieťa, nemala venca, len šatku na hlave.

Rovňanský mužský a ženský kroj začiatku 20. storočia
Keď išli mladuchu zapletať,doniesol družba z potoka v putni vodu. Položili na ňu takzvanú "válačku" (bola to doska, ktorou mangľovali, váľali doma šaty, bielizeň), na tú dali košeľu mladého zaťa a na to si sadla mladucha. Na prípraž (do lona) jej dali "babu" (bábovku) a do ruky zrkadlo, aby sa doň pozerala, aby mala vraj pekné deti. Potom sa začalo zapletanie, ktoré robila žena, čo tomu rozumela a bola na to pozvaná. Dostávala za to obyčajne jednu "babu" a fľašu vína. Do topánky dávali neveste korunu, azda aby bola bohatá. Aby sa jej "nestalo z očú", utreli ju košeľou. Medzitým muzikanti hrali a hostia pri stoloch popíjali a besedovali. Keď bola mladucha už zapletená, šli svadobníci do domu mladého zaťa, kde boli raňajky. Popredku išla matka mladuchy nesúc "babu". Keď prichádzali do domu mladého zaťa, vyšla im v ústrety matka mladého zaťa, nesúc tiež "babu". Pri stretnutí tieto dve "baby" spojili a svadobníci vošli do domu, ktorého vchod býval tiež ozdobený. Na raňajky jedli koláče s kávou, popíjali víno alebo varené pálené. Keď sa najedli, išlo sa do kostola na sobáš, prv však dali rodičia mladému páru požehnanie.
Pred domom zriadili sprievod, a to takto: najprv šla mladucha s predným družbom, za nimi mladý zať s prednou družicou, potom družbovia, družice, za nimi svatovia a široké a na konci muzikanti. Prv než sa sprievod pohol, niektorá široká doniesla svätenú vodu, touto pokropila sprievod a druhá zase žitom osýpala. Družice do zápuniek, družbovia do klobúkov zachytávali rozsypané žito (pšenicu) a potom ho vysypali mladuche do zápunky. Tá do kostola idúc rozsýpala ho popred seba. Pred sprievodom šiel družba alebo mladší svat s fľašou vína alebo vareného páleného a častoval každého, koho stretli. Pravda, dokiaľ trval trúnok. Muzikanti hrali zatiaľ nejaký pochod alebo svadobné piesne. Pri kostole ako všade čakalo už plno zvedavcov, ktorí zvlášť mladuchu náležite "ošacovali". Boli to najmä ženy a dievčatá, ktoré orlím zrakom prehliadli celé oblečenie mladuchy a stačili ešte okukať i ostatných príbuzných. Do večera celé Evino pokolenie v dedine vedelo, aké mala mladucha topánky a iné veci.
V kostole bol sobáš a po prísahe, keď išiel sprievod okolo oltára, usilovala sa mladucha predbehnúť mladého zaťa za oltárom, aby v budúcnosti vždy mala prednosť.