Z kostola išli do krčmy a tam jedli celý deň len koláče. Večera bola u mladuchy. Potom išli domov a v utorok pokračovali. Mladucha išla na úvod do kostola. Raňajky boli u mladého zaťa. Potom zasa šli do krčmy. Večera už druhý deň nebola, ale zabávali sa až do rána. Ako sa v starých matrikách (1718 - 1800) zistilo, bývali svadby u nás najčastejšie v novembri a vo februári, a to najviac v pondelok. Pondelok sa bol zachoval donedávna. Dnes už preložili deň svadby na sobotu.
Napokon sa musím trochu popýšiť svojou rodnou obcou a zároveň pochváliť jej mládež, že bývalo a je zriedkavosťou, aby sa na svadbách a vôbec na zábavách mládež medzi sebou pobila, ako je to v susedných obciach zvykom. Keď sa náhodou niektorý cudzinec - alebo ako ich u nás volajú "prídzenec" - nechcel vmestiť do svojej kože a nasilu sa chcel biť, nuž ho potom naši spojenými silami jednoducho z krčmy vyhodili.
Dnešné svadby sa už odbavujú moderne. Kroj pomaly mizne, mladuchu, žiaľ, vidíme už len v bielych mestských šatách, lakovaných poltopánkach, ale s krojom zmizla i krása a pôvab niekdajších pekných "belorítkov" , ako naše Rovnianky menovali. Miznú i staré, pekné obyčaje a zvyky. My, ktorí sme vyrástli v starých časoch, vždy budeme na ne s úctou spomínať.
Zozbieral a napísal Jozef Žilinčár,
učiteľ - organista, 1942.