Zvyky pri svadbách vo Veľkom Rovnom

Veselo a hlučno bývalo kedysi na svadbách u nás. Zišla sa tam takmer celá rodina a zabavili sa spoločne. No nielen zabavili, ale i spoločne podporili mladý pár, aby akosi ľahšie kráčal na ceste novým životom. Bola to udalosť v rodine, na ktorú sa celé príbuzenstvo náležite chystalo a celá ulica úfala, lebo i susedom a chudobným sa ušlo pohostenia. Keď prišiel deň svadby - nestačil im, predĺžili veselie až na tri dni. Dnes je to už inak.
Ale poďme od začiatku! Keď si už mládenec našiel svoju vyvolenú, poslal za jej rodičmi obyčajne svoju matku alebo blízku rodinu, aby mu ju nahovorili. Ale to bolo už vlastne len dokončenie nahovárok, dohodnutie, kedy sa pôjde na faru na zápis, ako aj dohodnutie okolo vena mladuchy. Vlastné nahovárky odbavili dávno predtým už susedky, kmotry a krstné mamky, keď vídali mládenca častejšie chodiť k dievčaťu na návštevy. Keď bolo po nahovárkach, išli mladí v sprievode rodičov na faru na zápis. Bolo to obyčajne v nedeľu po malej omši.
Po zápise si dievča už chystalo výbavu, pod ktorou sa vtedy rozumeli najpotrebnejšie šaty a bielizeň. Čo sa nábytku týkalo, obyčajne sa kúpila na jarmoku truhla (skriňa) na šaty, niekedy aj posteľ. Ostatný nábytok bol či už u mladuchy alebo u mladého zaťa. Bolo totiž zvykom, že mladý pár po sobáši bárs líhal osve v komôrke, ale cez deň bývali pohromade s ostatnými domácimi. Nepotrebovali teda vlastný stôl, stoličky a iný dnes vyžadovaný nábytok. Stačila teda pre mladuchu posteľ a skriňa na šaty zvaná truhla. Pri nákupe výbavy kúpila mladucha mladému zaťovi košeľu, mašľu a topánky, on jej zas dal veniec, závoj, topánky a hodvábnu šatku na hlavu. Okrem toho kúpila mladucha pre matku a sestry mladého zaťa ručníky alebo šatku ako dar.
Týždeň pred svadbou, obyčajne v nedeľu poobede, mladucha s mladým zaťom chodili zvať rodinu na svadbu.
Vo štvrtok pred svadbou sa začalo piecť a aj príbuzní začali nosiť rôzne potreby na svadobnú hostinu. Bolo to najmä maslo, syr, vajcia, mlieko, žito, víno, pálené (lieh). U mladuchy im nakládli do košov rôznych "osúchov a kachličiek" a počastovali ich. Nezabudli ich tiež ešte raz pozvať na svadbu. Vo štvrtok sa vraj preto začalo piecť, lebo v piatok bol zlý začiatok a v sobotu bolo už neskoro. Piekla pozvaná kuchárka, ktorých bolo v dedine niekoľko. Piekli sa syrové (tvarohové) kachličky, makové rožky, baby (bábovky) plnené škoricou alebo hrozienkami a veľké pletené koláče.

Tieto baby a koláče bývali obyčajne dobré, chutné, lebo kuchárky neľutovali masla, veď ho mali dosť, a aj preto, lebo tieto koláče a baby sa dávali do daru najbližšej rodine mladého zaťa. Týchto všelijakých "osúchov a osúškov" napieklo sa hodne. Na lepšej, bohatšej svadbe spotrebovali sa aj dve vrecia (po 85 kg) nulovej múky, lebo čo rodina neodniesla ešte pred svadbou v košoch, to sa zjedlo pri pečení, kde každú chvíľku pribehla niektorá kmotra alebo susedka obškúliť a poradiť kde - čo. No a deti od susedov a chudobní tiež niečo užili, kým prišiel deň svadby.
Konečne prišla nedeľa. Mladý zať s mladuchou išli spolu do kostola na spoveď a na malú omšu. Kedysi dávnejšie chodievali i do fary k "pánkovi" na učenie. Ona sviatočne vyobliekaná ešte so stužkou vo "chvoste" (vrkoči). Veď ju už viac nosiť nebude, zaplietla si teda najkrajšiu. Tie rozdá potom svojim najmilším kamarátkam. Po omši vybavili si teda v krčme potrebné veci.
V nedeľu poobede, po litániách, boli potom v krčme takzvané "zvárky". Je to zábava a tanec mladých, akési robenie nálady na zajtrajšok. Pravda, cezpoľných, cudzích ľudí je tam tiež dosť. Zvárky potrvali do neskorých večerných hodín a ráno, keď sa mladucha prebudila, ešte posledný deň u mamky, bol už pondelok - deň svadby.
Domáci vstávali včas, ak vôbec čo spali, lebo niekde i cez noc pečú, aby bol dostatok, aby nechýbalo, ale radšej zostalo. Kým sa rodina a hostia poschodia, domáci ozdobia hlavný vchod čečinovým vencom s papierovými ružami a pred domom postavia niekoľko jedličiek alebo v lete brezičiek ozdobených papierovými stuhami. "Ríša" (rodina a hostia) sa pomaly schádza. Družbovia, dnes neobyčajne šikovní, sviatočne oblečení s rozmarínom a voskovou kystkou v kabátovej dierke, behajú po rodine a zháňajú. Niekedy idú aj s muzikou. Družicu si obyčajne sám družba dovedie. Prišla aj žena, ktorá bude zapletať mladuchu.
Kedysi dávno dávali mladuche na hlavu partu. Bola to ozdoba z rôznych sklenených guličiek a takzvaných "trasidielok" - boli podobné kystkám, aké nedávno regrúti nosievali za klobúkom. Vzadu, dolu chrbtom mala spustené asi po pás rôznofarebné stužky, na ktorých boli vyšité rozličné ružičky a iné ornamenty. Tieto stužky boli v tyle spletené do kruhu a pripevnené úzkymi stužkami na vlasy. Neskôr miesto party bol voskový veniec a po svetovej vojne zmizli aj stužky a prišiel do módy "šlajer", závoj. Oblečený mala kroj - čierny hodvábny kabát s nejakou matnou vzorkou, zdobený na golieri, výložkách a rukávoch ozdobnými čipkami, stužkami, ďalej vpredu čiernu zápunku z tej istej látky ako kabát a vzadu čistunkú, bielu, hrubo riasenú zápunu.

Obuté mala kedysi čierne krpce s červenými remienkami, neskôr topánky celé, gombíčkové. "Prespánka", t.j. mladucha, ktorá mala nezákonné dieťa, nemala venca, len šatku na hlave.

Rovňanský mužský a ženský kroj začiatku 20. storočia
Keď išli mladuchu zapletať,doniesol družba z potoka v putni vodu. Položili na ňu takzvanú "válačku" (bola to doska, ktorou mangľovali, váľali doma šaty, bielizeň), na tú dali košeľu mladého zaťa a na to si sadla mladucha. Na prípraž (do lona) jej dali "babu" (bábovku) a do ruky zrkadlo, aby sa doň pozerala, aby mala vraj pekné deti. Potom sa začalo zapletanie, ktoré robila žena, čo tomu rozumela a bola na to pozvaná. Dostávala za to obyčajne jednu "babu" a fľašu vína. Do topánky dávali neveste korunu, azda aby bola bohatá. Aby sa jej "nestalo z očú", utreli ju košeľou. Medzitým muzikanti hrali a hostia pri stoloch popíjali a besedovali. Keď bola mladucha už zapletená, šli svadobníci do domu mladého zaťa, kde boli raňajky. Popredku išla matka mladuchy nesúc "babu". Keď prichádzali do domu mladého zaťa, vyšla im v ústrety matka mladého zaťa, nesúc tiež "babu". Pri stretnutí tieto dve "baby" spojili a svadobníci vošli do domu, ktorého vchod býval tiež ozdobený. Na raňajky jedli koláče s kávou, popíjali víno alebo varené pálené. Keď sa najedli, išlo sa do kostola na sobáš, prv však dali rodičia mladému páru požehnanie.
Pred domom zriadili sprievod, a to takto: najprv šla mladucha s predným družbom, za nimi mladý zať s prednou družicou, potom družbovia, družice, za nimi svatovia a široké a na konci muzikanti. Prv než sa sprievod pohol, niektorá široká doniesla svätenú vodu, touto pokropila sprievod a druhá zase žitom osýpala. Družice do zápuniek, družbovia do klobúkov zachytávali rozsypané žito (pšenicu) a potom ho vysypali mladuche do zápunky. Tá do kostola idúc rozsýpala ho popred seba. Pred sprievodom šiel družba alebo mladší svat s fľašou vína alebo vareného páleného a častoval každého, koho stretli. Pravda, dokiaľ trval trúnok. Muzikanti hrali zatiaľ nejaký pochod alebo svadobné piesne. Pri kostole ako všade čakalo už plno zvedavcov, ktorí zvlášť mladuchu náležite "ošacovali". Boli to najmä ženy a dievčatá, ktoré orlím zrakom prehliadli celé oblečenie mladuchy a stačili ešte okukať i ostatných príbuzných. Do večera celé Evino pokolenie v dedine vedelo, aké mala mladucha topánky a iné veci.
V kostole bol sobáš a po prísahe, keď išiel sprievod okolo oltára, usilovala sa mladucha predbehnúť mladého zaťa za oltárom, aby v budúcnosti vždy mala prednosť.

Za oltárom si vraj dávala do "záhrenia" (za košeľu) kúsok mydla, aby mala ľahký pôrod. Niektorá si dávala do záhrenia i visiaci zámok, aby vraj nemala deti. Z kostola šiel sprievod pred faru, kde počkal na mladuchu, mladého zaťa a svedkov, ktorí podpisovali na fare svadobné listiny. Pánkovi doniesol zatiaľ predný družba fľašu (2 litre) vína ako poplatok za sobáš, okrem ofery.
Potom šiel sprievod do krčmy, kde tancovali a zabávali sa až do večera. Keď prišla mladucha od sobáša do krčmy alebo domov a sadla si za stôl, dávala si vraj pod zadok niekoľko prstov. Na koľko prstov si sadla, toľko rokov vraj nemala deti. V krčme jedli len rozličné pečivo, "osúchy", ktoré tam široké v košíkoch doniesli a pili, čo svatovia kúpili, väčšinou víno a pivo. Zábava trvala do 10. - 12. hodiny večer. Záviselo to od toho, akú ďalekú cestu mali svadobčania pred sebou. Potom sa pobrali domov, spievajúc a chuchujkajúc, rozjarení trúnkom. Keď sa už blížili k domu mladuchy, vyšla im oproti matka mladuchy alebo kuchárka, ktorá chystala večeru, a iné ženy s fľašou vína, pleteným koláčom alebo babou a posvätenou sviečkou. Svadobníkov počastovali vínom a voviedli dnu na večeru.
Pri večeri jedli obyčajne hovädziu polievku s rezancami, ktorá bývala výborná, pretože sa varilo mnoho mäsa, potom varené mäso s nejakou omáčkou, veľmi často hrozienkovou. Za tým bola nejaká pečienka, buď teľacia alebo bravčová so zemiakmi, k tomu kyslé uhorky alebo sušené slivky, ako aj kapustný alebo uhorkový šalát. Na lepšej, bohatšej svadbe bývala aj nejaká pečená hydina s kompótom. Na koniec pokrájali baby a k tomu dávali čiernu alebo bielu kávu. Pri večeri pili víno, pivo a niektorí varené pálené. Muzikanti dostali na večeru to isté, niekedy bez pečienky. Toto menu bývalo na našich lepších svadbách asi od roku 1900. Dávnejšie, teda asi v rokoch 1850 - 1900, dávali vraj na večeru pečené krúpy (stará rovnianska špecialita), potom hovädziu polievku s rezancami a za tým mäso so sušenými slivkami. Muzikantom dávali vraj huspeninu a varené pálené. Ani koláče nepiekli také fajnové, iba zemiakové a hruškové osúchy a syrové (tvarohové) kachličky.
Pri večeri sedí mladucha s mladým zaťom za vrchstolom, vedľa mladuchy matka mladého zaťa, k mladému zaťovi sadnú zasa rodičia mladuchy, a tak postupne ďalej svatovia, široké.

Družbovia a družice sedia osve pri druhom stole, muzikanti obyčajne v kuchyni.
Keď sa večera končí, predný družba, ktorý nosil na stoly jedlá, príde s tanierikom prikrytým obrúskom a zastanúc uprostred stolov oznámi, že sa stalo nešťastie, že sa kuchárka oparila a potrebuje nejaký groš na lieky. Vyberá od celej ríše, počnúc mladým zaťom, peniaze, ktoré potom odovzdá kuchárke ako odmenu za jej prácu. Po večeri alebo niekde až po vypletení mladuchy dávajú do klobúka mladého zaťa pre mladuchu peniaze pod titulom, že sa vyberá na povojník, na zápunku alebo do venca. Bola to najmä blízka rodina, ktorá takto finančne podporila mladý pár. Preto volali mužských, ktorí dávali mladuche peniaze "škrinári" a ženy "škrinárky". "Perinárky" boli ženy, ktoré niesli mladuche periny a ustlali jej posteľ.
Po večeri sa ešte tancovalo a potom sa vypletala mladucha. To bol celý obrad. Mladuchu vypletal obyčajne predný družba so širokou. Mladucha sedela na stoličke majúc hlavu položenú na stole a predný družba z jednej a široká z druhej strany snímali jej veniec a rozpletali vlasy. Bola to úloha dosť ťažká, najmä pre neskúseného predného družbu, lebo títo dvaja vlastne závodili medzi sebou, kto bude prv hotový s vypletaním. Ak vyplietol prvý predný družba, bude vraj prvé dieťa chlapec, ak široká bola šikovnejšia, bude vraj dievča. Medzitým družice, družbovia a široké spievali a mladucha obyčajne nariekala a s ňou i mnohé jej kamarátky. Spievajú obyčajne pieseň:
Čeče voda Rudava, žlté vlásky česala,
všetky lávky pobrala, do vrkočov spletala.
mimo jennu nechala, Neni teho na svece,
čo Hanička (Mariška) sedala, chto jej vrkoč rozplece.
Idze Janko (Jožko) ze sveta,
už ten vrkoč vypletá.
Keď je mladucha vypletená, veniec dajú do klobúka mladého zaťa, široká jej dá šatku na hlavu a mladý zať ju pobozká a ide s ňou tancovať. Muzikanti hrajú teraz pieseň:
Na zelenej lúce
kopa sena,
včeras' bola panenka,
dneskas' žena.
Pozabúdaj moja milá,
pozabúdaj,
kaje si ty chodzila,
s inými sa vodzila,
nechodzievaj.
Hudba hrá stále a mladucha vytancuje všetkých svadobníkov, pravda, len nakrátko. Medzitým široké dávajú družiciam na hlavu veniec, aby sa vraj chytro vydali. Potom sa už hostia pomaly rozchádzajú. Rodine dávajú ešte niečo koláčov domov pre deti. Perinárky idú ustlať postele mladým. Dávnejšie dávali do postele na prvú noc štyri chleby, do každého uhla jeden. Pod hlavu (pod hlavnice) váľok, čo sa šaty váľali, aby vraj prvé dieťa bol chlapec. Aj rôzne zeliny dávali pod hlavu. Povera hovorí, že vraj kto prv ľahne, prv umrie. Mladí potom išli spať, ale bližšia rodina a susedia ešte chvíľu zostali a mudrovali. Rozišli sa, až keď svitalo.
Dávnejšie vraj trvala svadba v Rovnom až tri dni, a to i u chudobných. V nedeľu boli zvárky. V pondelok ráno pri omši sobáš.

Z kostola išli do krčmy a tam jedli celý deň len koláče. Večera bola u mladuchy. Potom išli domov a v utorok pokračovali. Mladucha išla na úvod do kostola. Raňajky boli u mladého zaťa. Potom zasa šli do krčmy. Večera už druhý deň nebola, ale zabávali sa až do rána. Ako sa v starých matrikách (1718 - 1800) zistilo, bývali svadby u nás najčastejšie v novembri a vo februári, a to najviac v pondelok. Pondelok sa bol zachoval donedávna. Dnes už preložili deň svadby na sobotu.
Napokon sa musím trochu popýšiť svojou rodnou obcou a zároveň pochváliť jej mládež, že bývalo a je zriedkavosťou, aby sa na svadbách a vôbec na zábavách mládež medzi sebou pobila, ako je to v susedných obciach zvykom. Keď sa náhodou niektorý cudzinec - alebo ako ich u nás volajú "prídzenec" - nechcel vmestiť do svojej kože a nasilu sa chcel biť, nuž ho potom naši spojenými silami jednoducho z krčmy vyhodili.
Dnešné svadby sa už odbavujú moderne. Kroj pomaly mizne, mladuchu, žiaľ, vidíme už len v bielych mestských šatách, lakovaných poltopánkach, ale s krojom zmizla i krása a pôvab niekdajších pekných "belorítkov" , ako naše Rovnianky menovali. Miznú i staré, pekné obyčaje a zvyky. My, ktorí sme vyrástli v starých časoch, vždy budeme na ne s úctou spomínať.
Zozbieral a napísal Jozef Žilinčár,
učiteľ - organista, 1942.

Zdroje:

internet -