Veselo a hlučno bývalo kedysi na svadbách u nás. Zišla sa tam takmer celá rodina a zabavili sa spoločne. No nielen zabavili, ale i spoločne podporili mladý pár, aby akosi ľahšie kráčal na ceste novým životom. Bola to udalosť v rodine, na ktorú sa celé príbuzenstvo náležite chystalo a celá ulica úfala, lebo i susedom a chudobným sa ušlo pohostenia. Keď prišiel deň svadby - nestačil im, predĺžili veselie až na tri dni. Dnes je to už inak.
Ale poďme od začiatku! Keď si už mládenec našiel svoju vyvolenú, poslal za jej rodičmi obyčajne svoju matku alebo blízku rodinu, aby mu ju nahovorili. Ale to bolo už vlastne len dokončenie nahovárok, dohodnutie, kedy sa pôjde na faru na zápis, ako aj dohodnutie okolo vena mladuchy. Vlastné nahovárky odbavili dávno predtým už susedky, kmotry a krstné mamky, keď vídali mládenca častejšie chodiť k dievčaťu na návštevy. Keď bolo po nahovárkach, išli mladí v sprievode rodičov na faru na zápis. Bolo to obyčajne v nedeľu po malej omši.
Po zápise si dievča už chystalo výbavu, pod ktorou sa vtedy rozumeli najpotrebnejšie šaty a bielizeň. Čo sa nábytku týkalo, obyčajne sa kúpila na jarmoku truhla (skriňa) na šaty, niekedy aj posteľ. Ostatný nábytok bol či už u mladuchy alebo u mladého zaťa. Bolo totiž zvykom, že mladý pár po sobáši bárs líhal osve v komôrke, ale cez deň bývali pohromade s ostatnými domácimi. Nepotrebovali teda vlastný stôl, stoličky a iný dnes vyžadovaný nábytok. Stačila teda pre mladuchu posteľ a skriňa na šaty zvaná truhla. Pri nákupe výbavy kúpila mladucha mladému zaťovi košeľu, mašľu a topánky, on jej zas dal veniec, závoj, topánky a hodvábnu šatku na hlavu. Okrem toho kúpila mladucha pre matku a sestry mladého zaťa ručníky alebo šatku ako dar.
Týždeň pred svadbou, obyčajne v nedeľu poobede, mladucha s mladým zaťom chodili zvať rodinu na svadbu.
Vo štvrtok pred svadbou sa začalo piecť a aj príbuzní začali nosiť rôzne potreby na svadobnú hostinu. Bolo to najmä maslo, syr, vajcia, mlieko, žito, víno, pálené (lieh). U mladuchy im nakládli do košov rôznych "osúchov a kachličiek" a počastovali ich. Nezabudli ich tiež ešte raz pozvať na svadbu. Vo štvrtok sa vraj preto začalo piecť, lebo v piatok bol zlý začiatok a v sobotu bolo už neskoro. Piekla pozvaná kuchárka, ktorých bolo v dedine niekoľko. Piekli sa syrové (tvarohové) kachličky, makové rožky, baby (bábovky) plnené škoricou alebo hrozienkami a veľké pletené koláče.