Moulin Rouge (recenzia)

Réžia: Baz Luhrmann
Scénar: Baz Luhrmann,Craig Pearce
Kamera: Donald McAlpine
Hrajú: Nicol Kidman / Satine /
Euran McGregor /Christian /
John Leguizano / Toulouse-Lautrec /
Jim Broadbent / Herold Zidler /
Richard Roxburgh / Vojvoda /

Moulin Rouge je príbeh lásky,lásky čistej a nezištnej, bez nároku na honorár. Túto lásku nám predvádza skúsená kurtizána a mladý naivný spisovateľ, alebo ak chcete hindská kurtizána a pravdovravný citarista. V ceste im stojí majetnícky vojvoda , resp.zlý maharadža. Príbeh je situovaný do dekadentnej parížskej spoločnosti konca 19.storočia. Režisér a scénarista Baz Luhrmann povolal svojich zvyčajných spolupracovníkov , aby tak zavr´šil stupňujúcu sa trilo´giu nezvyčajných filmov / Tanec v srdci, Romeo a Júlia, Moulin Rouge /. Divák, ktorý videl dva
predchádzajúce , môže postrehnúť niektoré prvky, ktoré režisér preniesol do Moulin Rougu.
Nechcem predpovedať, ale tento film je Luhrmannovým vrcholným dielom.
Príprava naň trvala 4 roky a režisér ho venoval pamiatke svojho otca.
Zˇánrovo sa Moulin Rouge zaradˇuje k muzikálom, ale toto škatuľkovanie môže byť niekedy dosť úzkoprsé. Pieseň tu zohráva veľmi dôležitú úlohu, je akýmsi premostením medzi jednotlivými scénami, predstavuje divákovi postavy, alebo len vytvára pozadie.Zaujímavosťou je , že pre tento muzikál nebolo napísané libreto ani pesničky. Vychádzalo sa z hotového scenára , do ktorého sa dodatočne napasovávali jednotlivé piesne. V jednej recenzii som čítala , že je to dokonca výhoda, lebo divák si už pri prvom vzhliadnutí môže pospevovať známe hity spolu s hrdinami. Piesne sú žánrovo i časovo veľmi rôznorodé , ale autorom sa ich podarilo napasovať do scén vcelku homogénne.
V ý p r a v a
Celý film sa nakrúcal v interiéroch.Rekvizity sú farebné, bláznivé, priam gýčové. Niekedy má divák pocit, že neprišiel do kabaretu konca 19. Storočia, ale do diskotékového klubu 21.storočia so všetkým , čo k tomu patrí.
Scény sú niekedy zrýchlené dynamicky prestrihané, plné fantastických kostýmov a divadelného make-upu, čo vytvára obraz zhýralého Moulin Rougu.
Naopak niekedy sú zábery spomalené, kedˇ sú postavy postavené pred pravdu, alebo si na niečo dôležité prišli. Kedˇ na Satine z času na čas doľahla choroba, všetky ostatné zvuky stíchli a prichádzali akoby z diaľky.

V popredí bolo hlasné , ťažké dýchanie a kašľanie Satine , ktoré akoby sa ešte ozývalo. Zaujímavé je aj farebné ladenie a osvetlenie scén. U vojvodu v dome je vždy sivo-modro , zatiaľ čo kedˇ si milenci vyznávajú lásku, alebo Christian žiarli je väčšinou červeno. Osvetlenie často vytvára dojem skôr divadelného predstavenia, než filmu a ešte viac umocňuje predstavu umelého sveta.
P o s t a v y
Satine - hviezda Moulin Rougu ,krásna kurtizána , svoje má už za sebou , napriek nežnej tvári je to tvrdá a pragmatická žena, cieľavedomo si ide za svojim cieľom. Z malej prostitútky sa stala kráľovnou parížskych kurtizán a teraz túži po hereckej kariére. Láska ku Christianovi v nej prebudí nehu, úprimnosť a obe tavosť a urobí z nej slabú ženu.
Christian – mladý , talentovaný chlapec z konzervatívnej rodiny, opantaný bohémskymi ideálmi. Opúšťa rodinu proti vôli otca a bez peňazí. Nasťahuje sa na Montmartre – štvť bohémov, kde chce začať svoju spisovateľskú kariéru. O živote nevie nič, nikdy nemiloval, ale vie , že verí v pravdu , krásu , slobodu a hlavne v lásku. V zhýralom prostredí Moulin Rougu je on tým nevinným elementom. Do Satine sa zamiluje na prvý pohľad a ostatná realita preňho prestáva existovať.
Herold Zidler - riaditeľ Moulin Rougu , predstaviteľ dnešných manažérov zo showbiznisu , moja najobľúbenejšia postavička. Nech sa deje , čo sa deje „ show must go on „. Stále sa smeje a vytvára zábavu pre návštevníkov. Pritom je neprestajne v strehu a kedˇ sa niečo nežiadúce zomelie, má naporúdzi vždy nejekú zahladzovaciu výhovorku. Prijde mu to na um ako blesk z jasného neba na poslednú chvíľu , väčšinou býva komicky absurdné, ale on si to vie tak presvedčivo obhájiť až mu napokon všetci uveria.
Vojvoda - typický záporák, vycivený slizák, roztrasene slintajúci po Satine.Nemiluje ju, vlastne áno , ale nie ako ženu , ale ako dˇaľšiu trofej vo svojej zbierke vzácnych vecí , ktoré sú len a len jeho. „ Nemám rád , kedˇ mi niekto siaha na moje veci! „ Správa sa ako malé rozmaznané dieťa , vždy musí byť po jeho. Kedˇ nie je , rieši ho radikálne, prostredníctvom svojho hrôzostašného sluhu.
Toulouse-Lautrec – kalika , pokrútený trpasličí bohém, kreatívny zhýralý blázon s dobrým srdcom, vtiahne Christiana do parížskeho sveta bohémov a zorganizuje schôdzku so Satine. Napriek tomu, že on sám je bez lásky, praje ju Christianovi a Satine.
D e j
Film sa začína koncom. Malý Toulouse-Lautrec piesňou ptredstavuje Christiana , ktorý zarastený píše príbeh svojej lásky k mr´tvej kurtizáne.

Od začiatku teda vieme , že príbeh speje k tragédii. Náhoda ho dala dokopy so skupinou bohémov, ktorí pripravujú dekadentné divadelné predstavenie Spektakulárny spektakál. Chcú získať podporu Zidlera , aby sa mohlo hrať v Moulin Rougi. Christian má svojim čarom presvedčiť Zidlerovú obľúbeňkyňu Satine , aby to prijali. . Náhoda opäť zapracuje a Satine si Christiana pomýli s vojvodom , ktorý má celý projekt financovať.Zaľúbia sa do seba. Satine nemôže na Christiana prestať myslieť ani potom , čo zistí , že je len chudobný spisovateľ.
Pripravovaná hra , ktorj dej vymyslel Christian tak povediac na kolene je o hindskej kurtizáne a citaristovi , ktorým ich lásku hatí maharadža. Láska má zvíťaziť a kurtizána a citarista majú žiť šťastní až do smrti. Postupne sa to, čo sa odohráva v realite / vo filme / premieta aj do hry.
Milenci sa tajne stretávajú. Satine vždy svoje stretnutia s vojvodom pre nejaký dôvod odloží, aby mohla byť s Christianom. Zlom nastáva , kedˇ jedna zlomyselná prostitútka všetko vojvodovi prezradí. „ Neviem prečo by sa zhýčkaná kurtizána zaľúbila do chudobného spisovateľa, hups chcela som povedať citaristu! „ Vtedy nastupuje vojvoda so svojim typickým škrekotom. „ Mne sa takýto koniec nepáči! „ Satine sa snaží situáciu zachrániť a prisľúbi sa vojvodovi na ten večer. Ale zisťuje , že už nie je schopná oddať sa mužovi bez lásky. Vojvoda si presadí svoj koniec , aby sa kurtizána nakoniec rozhodla pre maharadžu a vyhráža sa , že Christiana dá zabiť , ak s ním Satine neskončí. Tá chce s Christianom ujsť a žiť normálny život , ale Herold jej oznámi , že umiera na suchoty. Uvedomí si , že ich láska dˇaľej už nemá význam. Nemá význam , aby Christian prišiel o dˇaľšie príležitosti , aby si skomplikoval život , aby sa na ňu ešte viac naviazal , kedˇ o chvíľu umrie. Zidler jej hovorí : „ Ublíž mu , aby si ho zachránila. „
Kedˇ Satine Christianovi oznámi, že ho viac neľúbi , neverí jej a pýta sa na pravý dôvod. Ona mu odpovie : „ Pravda je taká , že ja som hindská kurtizána a rozhodla som sa pre maharadžu a taký je koniec tohto príbehu. „
Christian pološialený žiarlivosťou prichádza na premiéru Spektakulárneho spektákla a priamo na javisku v obleku citaristu Satine všetok svoj žiaľ vykričí. Satine v sebe zvádza boj , ale nakoniec sa mu vyzná zo svojich pravých citov, obecenstvo je nadšené , vojvoda ohrdnutý odchádza. Hra sa skončila v súlade s bohémskymi princípmi. Opona padá a Satine vzápätí nato umiera.

Pre divákov sediacich v hľadisku Moulin Rouge sa príbeh skončil happy-endom, my ostatní sme mohli nahliadnuť za oponu a uvidieť trpkú chuť víťazstva lásky na zištnosťou.