Láske Ariadny a Tesea však nebolo súdené naplnenie. Skončila tragicky.

Dodnes sa hovorí o Ariadninej niti ako vodidle pri orientácii v zložitých situácii.
Zabitie Minotaura dnes môžeme vnímať ako symbol zlomenia nadvlády Kréty nad gréckymi mestami. Krétski ľud

Mierumilovný ľud - to je hlavný životný pohľad Kréťanov. Aj keď bola Kréta stredobodom veľmi živého obchodu, bolo ľahké ju ubrániť: celé južné pobrežie bolo neprístupné, vlny sa rozbíjali na previsájucich skalách s mohutným rachotom. Aj obchodné mocnosti mali záujem na tom, aby na Kréte našli pokojné prístaviská, kde by sa dalo obchodovať celkom pokojne, a nie búrlivé prostredie, ktoré by to znemožňovalo, ba dokonca ohrozovalo život ľudí. A preto Krétu volali vyvešteným menom – Šťastný ostrov. Jediné, ozaj dôležité zviera v spoločenskom a náboženskom živote bol býk. Aj keď býk bol mýticko-náboženským symbolom, nebol uzavretý do nedotknuteľného magického kruhu, naopak, bol stále prítomným prvkom v živote Kréťanov. Povestnými sa stali hry s býkom, ktoré však nemajú nič spoločné s dnešnými krvavými hrami národov so španielskou kultúrou-koridou. Nevideli v býkovi nepriateľa, ktorého treba skoliť, ale priateľa, s ktorým treba závodiť v riskatných, ale pokojných preťekoch. Pri týchto súpereniach ženy odvahou a majstrovstvom často prevyšovali mužov: bežali oproti býkovi, ktorý klusal proti nim a náročným elegantným zatočením vyskočili na jeho chrbát. Publikum sledovalo svojich obľúbencov, ale nemenej rado malo aj býka, lebo aj on bol hrdinom tohto celkom výnimočného športu. Táto neobyčajná akrobacia sa nazývala tauromachia.


Postavenie ženy

„Zˇena hrala významnú úlohu a tešila sa veľlkej úcte. Vystupovala sebavedomo, ako rovná s mužmi, hrdá na svoju ženskosť, ktorú uplatňovala s elegantnou ľahkosťou. “ Mohli sa zúčastňovať všetkých verejných zhromaždení, náboženskýczh obradov a športových hier.


Pozemkové vlastníctvo

Predpokladá sa, že neexistovalo súkromné vlastníctvo pôdy, pôda bola vo faktickej držbe susedskej občiny , ktorá ju pridelovala jednotlivým obyvateľom. Oficiálnym vlastníkom všetkej pôdy bol samozrejme Minos.


Politická situácia

Krétska civilizácia sa politicky opierala o menšie kráľovstvá a neskôr, v období najväčšieho rozkvetu, t.j. 1750 - 1400 pnl, tvorila jednotnú talasokratickú monarchiu ,čiže námornou mocou. Kréťania davali prednosť hybkosti a obratnosti pred silou v zbroji. To že Gréci dávali prednosť pechote možno vysvetliť vplyvom minoijskej stratégie.