Grécky hoplita, bosý a polonahý dokázal poraziť perzského bojovníka chráneného kožou a kovom.

Paláce nemali hradby. Dôvodom bol dlhodobý mier a silné loďstvo Kréty, ktoré chránilo ostrov. Vďaka tomuto loďstvu si Kréta podmanila skoro celé dnešné Grécko a ostrovy Egejského mora. Táto oblasť bola pod krétskou nadvládou do 16. storočia pnl. Od podrobených miest vyberala dane a tiež museli na Krétu posielať mladých ľudí, aby sa priučili miestnym zvykom änapr. skákaniu cez býka), ale doma boli označovaní za rukojemníkov , hoci žili ako kráľovskí hostia v Knosse.


Vzťahy s inými krajinami

Za vyše tisíc rokov zabezpečila najprv námorný obchod, potom upevnila svoj kultúrny vplyv nad celou východnou časťou Stredomoria. Politicky ovládla Grécko a vyberala od neho ročný poplatok, ktorý ťažko doliehal na Achájcov. Okolo roku 1400 pnl gréci vtrhli na ostrov zničili mestá, zborili ich paláce, rozkradoli ich bohatstvo, aby ich celkom ovládoli. Ich sile sa Kréťania nedokázali postaviť na odpor: nechránené hradby, stavby postavené len pre krásu, nebojový duch a ľud bez zbraní. Dokonca dvojsečná sekera, typický minojský vynález takého strašného výzoru, nezmohla nič. Vďaka loďstvu udržiavala Kréta čulé obchodné vzťahy s inými krajinami. Napr. s Egyptom spolupracovali už mnoho rokov a podarilo sa im preniknúť so svojou tvorbou do tejto ríše a naopak, v knossose sa našli napodobeniny egyptských posvätných
chrobákov, skarabeusov, označených pečaťou faraónov z niekoľkých dynastií. Z Egyptu bola dovážaná aj slonovina. Tiež sa ako prví plavili Kréťania do západného stredomoria, kde takisto zanechali stopy svojej kultúry.


Panovník

Dnes sa pokladá slovo Minos za všeobecný termín, ako pojem farao´n, či kráľ a znamená blažený. Panovník mal neobmedzenu´ moc. Mal najvyššiu štátnu, súdnu aj cirkevnú moc. Symbolom moci kráľa Kréty bol tuleň, ktorý je zobrazený aj v Knosse v trónnej sále. Tuleň bol vtedy kráľom stredomoria, podobne ako krétsky kráľ. Tiež bol symbolicky zobrazovaný ako chobotnica s veľkými očami a obrovskými chápadlami. Existuje domnienky ,že v neskoršom obdobi bol panovník považovaný za boha. Hlavným mestom bol Knossos.


Náboženstvo

Kréťania uctievali pravdepodobne jedno z podsvetných božstiev, ktorého kňažkami boli mladé ženy. O tom svedčia nájdené drobné kultové sošky (panna bojovníčka). Zobrazovali mladé štíhle dievčatá s veľkými očami, vysokými pokrývkami hlavy a rukami vystretými, akoby ukazovali hady ovíjajúce sa okolo nich.