Oblečené mali dlhé zvonové sukne, niekedy s volánmi, v páse stiahnuté a veľmi obtiahnuté živôtiky odhaľujúce prsia.

Najvýznamnejším božstvom bola bohyňa zeme, snáď jediné božstvo Kréty, bola „bohyňou matkou“, symbolom úrodnosti a hojnosti. Rušné a radostné bývali slávnosti žatvy, pretože slúžili na poďakovanie bohyni matke za úrodu, ktorú dostali do daru. Môžeme si ľahko predstaviť prípravy na žatevný sprievod: z vidieka sa vo veľkom počte hrnuli mladí, ktorí boli hlavnými hrdinami slávností. Za nimi sa tiahol zástup detí. Staršie osoby sa ponáhľali obsadiť si miesta v podpalubiach palácov, alebo pozdĺž ulíc, kadiaľ sa mal uberať sprievod. Keď bolo slnko vysoko, začala sa slávnosť. Sprievod začínali 4 speváci, bezprostredne za nimi šli hudobník a tanečník, ktorý tanečným piruetovým pohybom udával takt spevákom a viedol mladých, ktorí ho nasledovali. Na ich čele šiel majiteľ pozemkov.

Kult bohýň sa spájal s hadmi a s mesiacom. Jeden je nemý, druhý pribúda a ubúda, a tak obidva pripomínajú smrť a vzkriesenie. Mužské božstvá boli druhoradé. Mužský prvok sa najčastejšie zobrazoval v podobe býka, symbolu sily a tvorivej energie. Typickým obradom, spojeným pravdepodobne s náboženstvom, bolo preskakovanie býka tak, že ho muž chytil za rohy, vyšvihol sa, urobil nad jeho chrbtom premet a dopadol tsne zaňho. Presný význam tohto úkonu nie je známy, ale duchovný charakter je istý, lebo býk bol posvätným zvieraťom.

Knossos

V roku 1878 objavil grécky veľkoobchodník Mínos Kalokairinos z Heraklionu približne päť km severne od svojho domova, na vyvýšenine Kefala, budovy skladov, ktoré patrili, ako sa neskôr zistilo, k západnému krídlu. Našiel tiež dvanásť pytoií a iných menších váz. V tom období bola založená spoločnosť, ktorá chcela pokračovať v archeologických prácach a založiť múzeum v Heraklione. Kréta však bola vtedy pod správou Turecka a všetky práce boli zastavené. Americký novinár W. J. Stillman, ktorý istý čas pôsobil na Kréte ako veľvyslanec spojených štátov, chcel vo výkopoch pokračovať, ale aj jeho zastavila turecká vláda. O Kefalu a jej poklady sa začal zaujímať aj Schlimann, ale takisto sa nedohodol s tureckou vládou.
Až nakoniec, v roku 1893 prišiel na Krétu britský archeológ Arthur John Evans, ktorý sa zaujímal najskôr o pečate so zvláštnymi znakmi, o ktorých si myslel, že pochádzali z Kréty. V roku 1895 sa mu podarilo za pomoci jedného zo zakladateľov spoločnosti, ktorá chcela zriadiť múzeum, odkúpiť pozemok na plošine Kefala, ale až po vyhlásení autonómie Kréty v roku 1898, 23. 3. 1900.