Z tohto obdobia lengyelskej kultúry poznáme iba málo plastík. Okrem vzácnej značne rekonštruovanej sediacej Venuše z Nitrianskeho Hrádku je štylizovaná soška žečny známa zo Svodína a zoomorfné idoly z Kolár. V inventári hladenej kamennej industrie najstaršieho stupňa lengyelskej kultúry sa často vyskytujú sekerky s obojstranne zabrúseným ostrím, jednoduché sekeromlaty, drvidlá a podložky k nim, zriedkavo osličky na brúsenie. Vo veľkom množstve sa vyskytujú štiepané čepieľky, čepele, škrabadlá a vrtáky. Pre datovanie staršej fázy lengyelskej kultúry sú dôležité hromadné nálezy štiepaných obsidiánových nástrojov, lebo v mladších fázach sa obsidiárna surovina už nepoužíva. Kostené nástroje predstavujú často šidlá, ihly, sploštené dláta a motyčkovité nástroje z parohoviny. Ako ozdoby sa používali konstené krúžky, diviačie kly a vápencové valcovité korálky.
V mladšom obodbí lengyelskej kultúry takmer zaniká rytá výzdoba, najmä viacnásobné línie. Udržuje sa tenktostenná keramika, ktorá sa vyzdobuje iba kombináciou červenej, žltej i bielej farby. Nálezy sú z Nitrianskeho Hrádku-Zámečku a z niektorých zadunajských likalít.
Na juhozápadnom Slovensku - s koncentráciou na Považí, na južnej Morave a v priľahlom Rakúsku - vyvíja sa ďaľšia fáza lengyelskej kultúry s charakteristickým bielym maľovaním na červenej hliníkovej vrstve nanesenej na celom povrchu nádoby. V keramickom materiáli sa iba zriedkavo vyskytujú maľované dvojkónické nádoby, putne, pekne profilované misy na nôžke i bez nôžky so širokým, von vybiehajúcim ústím. Viac hrubostennej keramiky je z hliny s veľkým množstvom kremičitého piesku a menej z jemnej hliny premiešanej trávou. Oba druhy majú po vypálení hnedočervenú farbu. I v tenkostennej keramike sa vyskytujú dva technologicky odlišné druhy. Vo väčšom množstve sa vyskytuje tenkostenná keramika bledej žltohnedej farby a v menšom množstve štruktúrou i tvarovaním podobná, ale na povrchu i na lome sivá keramika.