Grécke veštiarne

V Grécku bolo bežné takzvané inšpirované veštenie, pri ktorom ľudia cítili božské vnuknutie. Druhým typom bolo výkladové veštenie, ktoré svoje zjavenia nachádzalo v pozorovaní prírody, kde bohovia zanechali určité znamenia. Medzi najslávnejšie svätyne inšpirovaného veštenia v Grécku patrí chrám boha lekárstva Asklepia v Epidaure. Od piateho storočia pred Kristom prichádzali do tohto chrámu tisícky pútnikov, ktorí sa najskôr podrobili celému radu očistných rituálov a potom sa v chráme uložili na spánok, počas ktorého im pripravili veštby. Po prebudení im kňazi, slúžiaci v chráme, vykladali ich sny.
Najväčšiu vážnosť požívala kedysi veštiareň v Delfách, ktorá priťahovala od siedmeho storočia pred Kristom až do druhého storočia po Kristovi neuveriteľné zástupy ľudí. Prichádzali ,aby dosiahli osvietenie od boha Apolóna, ktorý tu oznamoval svoje veštby prostredníctvom kňažky Pýtie. Priebeh týchto obradov opísal Pluchartos, ktorý bol členom kňažského kolégia, povereného dohľadom nad kultom v Delfách. Kňazi pomocou chrámových sluhov najprv preskúmali, či tí, čo sem prišli prosiť o radu, prsne splnili svoje povinnosti – či sa napríklad podrobili kultovej očiste a či priniesli obetné dary. Potom vykonali zvieraciu obetu; z reakcie zvieraťa pred usmrtením sa posudzovalo duševné rozpoloženie kňažky Pýtie. Ak zviera zostalo pokojné, odložili veštenie na iná deň, ak sa však mykalo, veštenie sa uskutočnilo ihneď. Potom keď Pýtia vyknala svoj očistná rituál v parnom kúpeli, zostúpila do podzemného posvätného priestoru nazývaného adytón; nachádzal sa nad puklinou v zemi, z ktorej vial nadprirodzený vánok. Bol tam kameň, na ktorý si Pýtia sadla. Omámená výparmi, vychádzajúcimi z pukliny, upadla do tranzu a vyrážala zo seba nezrozumiteľné zvuky, ktoré potom kňazi prevádzali do podoby záhadných veštieb. Pýtia nebolo individuálne meno, ale zosobňujúce pomenovanie kňažky. Bola to spravidla staršia žena.
Hoci bolo v gréckom svete veľa veštiarní, delfská všetky prevyšovala slávou a údajne aj spoľahlivosťou. Po radu si do nej chodili mýtický hrdinovia ako Herakles a Oidipus, otázky do nej posielali vládcovia všetkých gréckych štátov, medzi nimi Solón a Alexander Veľký, odvolával sa na ňu obnoviteľ olympijských hier Ifitos i vojvodca Temistokles a filozof Sokrates; pýtali sa na jej názor cudzí panovníci, napríklad lýdsky kráľ Krézus.
V Delfách pôsobila aj slávna veštkyňa Sibyla. Bola to veštkyňa boha Apolóna. Táto Sibyla bola dcérou najvyššieho boha Dia a najády Lamie.