Pôstnou dobou sa v evanjelickej cirkvi zacína velkonocný kruh cirkevného roka a je prípravným obdobím na svätenie velkonocných sviatkov. Vážnost tohto obdobia pripomína aj fialová farba chrámového rúcha. V pôstnej dobe evanjelické farárky a farári pocas bohoslužieb nenosia bielu kamžu, ale iba cierny luterák.

Pôst tvoril súcast aj židovského kultu, postupne sa však sformalizoval. Ježiš zaujímal kritický postoj k pôstu, ktorý ludia pokladali za svoj záslužný skutok. On vnímal pôst ako znamenie pokánia a návratu k Bohu, co sa má diat v skrytosti. Pôst v Biblii všeobecne znamená obíst sa po urcitú dobu bez jedla a pitia, nie iba vynechat niektoré potraviny. Kým sa židia postili v pondelok a vo štvrtok, krestania sa na rozdiel od nich postili v stredu a v piatok. V prvotnej cirkvi sa v pôstnom období pripravovali ludia ku krstu. V evanjelickej cirkvi sa zachováva postenie pred prijímaním Vecere Pánovej. „Postit sa a telesne pripravovat je iste dobrá vonkajšia disciplinovanost,“ priznáva hodnotu pôstu aj Dr. Martin Luther, ale podstatná je viera, bez ktorej samotný pôst nic neznamená.

Pôstna doba sa zacína tzv. Popolcovou stredou (25. február 2004). Samotný názov popolcovej stredy má pôvod už v starozmluvnej tradícii, kedy Izraeliti na znamenie pokánia a smútku sedávali v popole.

2. Velkonocný – tichý týžden
Velkonocný – tichý týžden trvá od Kvetnej nedele po Bielu sobotu. Pocas neho si cirkev zvlášt intenzívne pripomína pamätné dni utrpenia a smrti Ježiša Krista. Ich vážnost pripomína cierne chrámové rúcho.

a) Kvetná nedela (4. apríl)
Kvetná nedela sa svätí od 7. storocia a krestania si pocas nej pripomínajú triumfálny vstup Ježiša Krista do Jeruzalema. Kvetnou nedelou vstupujeme do velkého tichého týždna. Za „velký“ ho oznacujeme preto, že je bohatý na najdôležitejšie udalosti spásy – smrt Ježiša na kríži a Jeho vzkriesenie. Na Kvetnú nedelu Ježiš prišiel do Jeruzalema, aby tam strávil židovské velkonocné sviatky. V novozmluvných dobách sa od všetkých Izraelitov ocakávalo, že sa objavia v Jeruzaleme 3x do roka – na sviatky Velkej Noci, Letníc a na slávnost Stánkov. Zástupy nadšene vítali Ježiša a pod nohy mu hádzali palmové ratolesti, preto má táto nedela pôvodne názov Palmarum t.j. nedela paliem. Pomenovanie Kvetná nedela pravdepodobne vzniklo u nás podla toho, že našej krajine palmy nerastú a významné osobnosti sa vítajú kvetmi. Názov Kvetnej nedele však môže byt odvodený aj od toho, že tento den spadá do skorého jarného obdobia, kedy sa objavujú prvé jarné kvety.