Od slávnostného stola predcasne odišiel Judáš a priviedol vojakov, ktorí Ježiša zatkli.

Vo väcšine cirkevných zborov bývajú na Zelený štvrtok služby Božie s prisluhovaním sviatosti Vecere Pánovej. Kedysi sa na Zelený Štvrtok v niektorých zboroch konali aj konfirmacné slávnosti.

c) Velký piatok (9. apríl)
Krestania si na Velký piatok pripomínajú potupnú smrt Ježiša Krista na kríži. Evanjelici ho považujú za najvýznamnejší sviatok, pretože Syn Boží dokoncil dielo vykúpenia sveta. Ježiš Kristus bol ukrižovaný na vrchu Golgota za vlády rímskeho cisára Tibéria a Pontského Piláta.

V rímsko-katolíckych chrámoch sa na Velký piatok neslúži omša, oltáre sú bez chrámového rúcha, kríža a svietnikov. Na evanjelických službách Božích sa cítajú a spievajú pašie, prisluhuje sa Vecera Pánova. Zachováva sa tiež ciastocný pôst – neje sa mäso. Po páde komunizmu sa stal Velký piatok štátne uznaným sviatkom.

d) Biela sobota (10. apríl)
Biela Sobota je prípravným dnom pred velkonocnými sviatkami. Nie je ani sviatkom v pravom slova zmysle, pretože Ježiš bol pochovaný do hrobu a tak sa v sobotu v evanjelických chrámoch nekonajú služby Božie. V niektorých zboroch bývajú bohoslužby vecer –zacínajú v pôstnom duchu a koncia sa už radostou z Pánovho vzkriesenia. V chrámoch katolíckej cirkvi sa znovu rozozvucia zvony, ktoré od štvrtku vecera mlcali. Kedysi sa na Bielu sobotu 2 minúty pred 12. hodinou zachovávala chvíla ticha, venovaná spomienke na zosnulých.

e) Velkonocná nedela (11. apríl)
Pocas velkonocnej nedele si krestania pripomínajú, že Ježiš Kristus, ktorý bol ukrižovaný a zomrel, na tretí den vstal z mrtvych a premohol smrt. Ježiš neostal v hrobe, pretože Ho Boh vzkriesil k novému životu. Jeho vzkriesenie dáva jedinecnú nádej na vecný život každému, kto v Neho uverí, nádej na život, proti ktorému je smrt už navždy bezmocná. Viera v živého a vzkrieseného Krista je základom krestanskej cirkvi.

Odvtedy krestania svätia nedelu na pamiatku vzkriesenia Ježiša Krista. Spociatku svätili aj sobotu – židovský sabat. Ked vzrástol pocet krestanov z pohanstva, nedela nahradila sobotný den. Obcianskym sviatkom sa nedela stala v roku 321, ked cisár Konštantín Velký vydal zákaz manuálnej práce v nedelu.

f) Velkonocný pondelok (12. apríl)
Typické velkonocné zvyky – oblievanie vodou, šibanie prútikmi, malovanie velkonocných vajícok, rozdávanie cokoládových zajacikov a kuriatok - nemajú krestanský pôvod. Casto sa stáva, že odsúvajú pravú podstatu velkonocného pondelka do úzadia. Komunistický režim sa snažil zatienit skutocný význam velkonocných sviatkov tým, že ich zdegradoval len na sviatky jari.