Veľkonočné sviatky

Veľká noc je najstarším a najvýznamnejším krestanským sviatkom, pocas ktorého si krestania pripomínajú umucenie, smrt a vzkriesenie Ježiša Krista. Nadväzuje na židovské velkonocné sviatky – paschu, ktoré sa slávili od 14. do 21. dna v mesiaci nisan (náš marec až apríl) na pamiatku oslobodenia Izraelského národa z egyptského otroctva. Termín Velkej noci nie je stály, každorocne sa mení. Velkonocné sviatky trvajú dva dni - nedelu a pondelok.

Kalendár (2004):
- 29. február - 1. pôstna nedela
- 7. marec - 2. pôstna nedela
- 14. marec - 3. pôstna nedela
- 21. marec - 4. pôstna nedela
- 28. marec - 5. pôstna nedela - Smrtná
- 4. apríl - 6. pôstna nedela - Kvetná
- 8. apríl - Zelený štvrtok
- 9. apríl - Velký piatok
- 10. apríl - Biela sobota
- 11. apríl - Velkonocná nedela - 1. slávnost velkonocná
- 12. apríl - Velkonocný pondelok - 2. slávnost velkonocná
- 18. apríl – 1. nedela po Velkej noci
- 25. apríl – 2. nedela po Velkej noci
- 2. máj – 3. nedela po Velkej noci
- 9. máj – 4. nedela po Velkej noci
- 16. máj – 5. nedela po Velkej noci

Veľkonočný kruh
Prípravným obdobím pred Velkou nocou je pôst, do ktorého patrí šest pôstnych nediel. Pocas nich si krestania pripomínajú utrpenie Ježiša Krista. Dve posledné pôstne nedele majú zvláštne pomenovania: Smrtná a Kvetná. Smrtná nedela nám pripomína rozhodnutie židovskej rady o Ježišovej smrti. Pocas bohoslužieb na Smrtnú nedelu sa cítajú starozmluvné texty, ktoré predpovedajú Ježišovu smrt.

Za pôstnymi nedelami nasleduje tichý týžden, do ktorého patrí Zelený Štvrtok (den poslednej vecere Pána Ježiša Krista s uceníkmi, ustanovenie Vecere Pánovej, Judášova zrada a zajatie Ježiša), Velký Piatok (den utrpenia, ukrižovania a smrti Krista), Biela Sobota (Ježiš bol pochovaný do hrobu). Velkonocná nedela a Velkonocný pondelok sú pamiatkou zmrtvychvstania Pána Ježiša Krista.

Do velkonocného kruhu patrí ešte 5 nediel po Velkej noci, ktoré ho uzatvárajú. Radostný charakter velkonocných sviatkov symbolizuje aj biele chrámové rúcho, ktorým sú pokryté oltáre a kazatelnice pocas nediel po Velkej noci.

1. Pôst
Pôst je obdobie 40-tich dní pred Velkou nocou. Štyridsat dní trvá preto, lebo Ježiš sa pred svojím verejným vystúpením postil na púšti 40 dní. V pôste sa na znamenie vážnosti tohto obdobia pripomínajúceho utrpenie a smrt Ježiša Krista nekonajú sobáše ani zábavy.

Pôstnou dobou sa v evanjelickej cirkvi zacína velkonocný kruh cirkevného roka a je prípravným obdobím na svätenie velkonocných sviatkov. Vážnost tohto obdobia pripomína aj fialová farba chrámového rúcha. V pôstnej dobe evanjelické farárky a farári pocas bohoslužieb nenosia bielu kamžu, ale iba cierny luterák.

Pôst tvoril súcast aj židovského kultu, postupne sa však sformalizoval. Ježiš zaujímal kritický postoj k pôstu, ktorý ludia pokladali za svoj záslužný skutok. On vnímal pôst ako znamenie pokánia a návratu k Bohu, co sa má diat v skrytosti. Pôst v Biblii všeobecne znamená obíst sa po urcitú dobu bez jedla a pitia, nie iba vynechat niektoré potraviny. Kým sa židia postili v pondelok a vo štvrtok, krestania sa na rozdiel od nich postili v stredu a v piatok. V prvotnej cirkvi sa v pôstnom období pripravovali ludia ku krstu. V evanjelickej cirkvi sa zachováva postenie pred prijímaním Vecere Pánovej. „Postit sa a telesne pripravovat je iste dobrá vonkajšia disciplinovanost,“ priznáva hodnotu pôstu aj Dr. Martin Luther, ale podstatná je viera, bez ktorej samotný pôst nic neznamená.

Pôstna doba sa zacína tzv. Popolcovou stredou (25. február 2004). Samotný názov popolcovej stredy má pôvod už v starozmluvnej tradícii, kedy Izraeliti na znamenie pokánia a smútku sedávali v popole.

2. Velkonocný – tichý týžden
Velkonocný – tichý týžden trvá od Kvetnej nedele po Bielu sobotu. Pocas neho si cirkev zvlášt intenzívne pripomína pamätné dni utrpenia a smrti Ježiša Krista. Ich vážnost pripomína cierne chrámové rúcho.

a) Kvetná nedela (4. apríl)
Kvetná nedela sa svätí od 7. storocia a krestania si pocas nej pripomínajú triumfálny vstup Ježiša Krista do Jeruzalema. Kvetnou nedelou vstupujeme do velkého tichého týždna. Za „velký“ ho oznacujeme preto, že je bohatý na najdôležitejšie udalosti spásy – smrt Ježiša na kríži a Jeho vzkriesenie. Na Kvetnú nedelu Ježiš prišiel do Jeruzalema, aby tam strávil židovské velkonocné sviatky. V novozmluvných dobách sa od všetkých Izraelitov ocakávalo, že sa objavia v Jeruzaleme 3x do roka – na sviatky Velkej Noci, Letníc a na slávnost Stánkov. Zástupy nadšene vítali Ježiša a pod nohy mu hádzali palmové ratolesti, preto má táto nedela pôvodne názov Palmarum t.j. nedela paliem. Pomenovanie Kvetná nedela pravdepodobne vzniklo u nás podla toho, že našej krajine palmy nerastú a významné osobnosti sa vítajú kvetmi. Názov Kvetnej nedele však môže byt odvodený aj od toho, že tento den spadá do skorého jarného obdobia, kedy sa objavujú prvé jarné kvety.

Na Kvetnú nedelu, Zelený štvrtok a Velký piatok sa na evanjelických službách Božích cítajú a spievajú pašie.

Židovská Velká noc
Židovská Velká noc, tento najväcší a najradostnejší sviatok Božieho ludu, sa zacína hodom velkonocného baránka. Vecer rodiny alebo priatelia zasadnú za slávnostný stôl, ku ktorému patrili symbolické prvky: pecený baránok, nekvasený chlieb, horké byliny, niektoré korenia a štyri poháre vína v stanovenú chvílu. Slávnostnej paschálnej veceri podla židovských zvykov predchádzalo hladanie zakázaného kvasu so sviecami. Starostlivo sa zachovávalo zmluvou predpísané rituálne umývanie rúk. Formou rozhovoru medzi otcom a synom (alebo ich niekto vhodný nahradil) sa rozprával príbeh o egyptskej velkej noci a vyjdení židovského národa z egyptského zajatia. Najmladší chlapec sa pýta: „Preco to tak robíme a co to jedlo znamená?" A otec každý rok znovu odpovedá: „To je na pamiatku toho, ako Hospodin oslobodil našich otcov z egyptského otroctva. Tento chlieb pripomína nekvasené chleby, ktoré si vtedy lud v náhlivosti napiekol na cestu. Horké byliny pripomínajú trápenie v Egypte a víno sa pije na znamenie velkej radosti, že ich Hospodin vyslobodil. Ale najdôležitejší je ten baránok. Krv baránka vtedy zachránila židovské deti pred smrtou. V každom egyptskom dome zomrel najstarší syn, len v izraelských domoch, ktoré boli na dverách poznacené baránkovou krvou, sa nikomu nic nestalo. Baránok zahynul namiesto našich prvorodených." A potom židovská slávnost pokracuje radostným chválením Boha, ktorý stále vyslobodzuje svoj lud.

b) Zelený štvrtok (8. apríl)
Zelený štvrtok bol posledným dnom Ježišovho života. Dostal pomenovanie pravdepodobne podla zelene v Getsemanskej záhrade, kde sa pred svojim zatknutím vojakmi modlil. Hlavným dôvodom svätenia tohto dna je ustanovenie Vecere Pánovej.

Na Zelený štvrtok Ježiš zhromaždil svojich uceníkov k poslednej veceri, aby spolu oslávili hod velkonocného baránka. Ježiš však nepredniesol zvycajnú rec o význame velkonocného baránka a vyvedení židovského národa z Egypta. Namiesto toho hovoril o sebe a svojej vlastnej obeti. Viditelne im aj význam svojej smrti znázornil, ked chlieb a víno oznacil ako svoje telo a krv. Ježiš sa obetoval ako velkonocný Baránok za našu záchranu a odpustenie hriechov. Bez Jeho obete by nikto z ludí nemohol pred svätým Bohom obstát. Jedine vdaka Ježišovmu bezchybnému životu a nevinnej smrti nám Boh odpustí naše viny a daruje nám vecný život. Tak, ako baránok v Egypte svojou krvou zachránil Izraelcov pred smrtou, tak nás Ježiš Kristus svojou svätou krvou, nevinným umucením a smrtou zachránil od všetkých hriechov a smrti.

Od slávnostného stola predcasne odišiel Judáš a priviedol vojakov, ktorí Ježiša zatkli.

Vo väcšine cirkevných zborov bývajú na Zelený štvrtok služby Božie s prisluhovaním sviatosti Vecere Pánovej. Kedysi sa na Zelený Štvrtok v niektorých zboroch konali aj konfirmacné slávnosti.

c) Velký piatok (9. apríl)
Krestania si na Velký piatok pripomínajú potupnú smrt Ježiša Krista na kríži. Evanjelici ho považujú za najvýznamnejší sviatok, pretože Syn Boží dokoncil dielo vykúpenia sveta. Ježiš Kristus bol ukrižovaný na vrchu Golgota za vlády rímskeho cisára Tibéria a Pontského Piláta.

V rímsko-katolíckych chrámoch sa na Velký piatok neslúži omša, oltáre sú bez chrámového rúcha, kríža a svietnikov. Na evanjelických službách Božích sa cítajú a spievajú pašie, prisluhuje sa Vecera Pánova. Zachováva sa tiež ciastocný pôst – neje sa mäso. Po páde komunizmu sa stal Velký piatok štátne uznaným sviatkom.

d) Biela sobota (10. apríl)
Biela Sobota je prípravným dnom pred velkonocnými sviatkami. Nie je ani sviatkom v pravom slova zmysle, pretože Ježiš bol pochovaný do hrobu a tak sa v sobotu v evanjelických chrámoch nekonajú služby Božie. V niektorých zboroch bývajú bohoslužby vecer –zacínajú v pôstnom duchu a koncia sa už radostou z Pánovho vzkriesenia. V chrámoch katolíckej cirkvi sa znovu rozozvucia zvony, ktoré od štvrtku vecera mlcali. Kedysi sa na Bielu sobotu 2 minúty pred 12. hodinou zachovávala chvíla ticha, venovaná spomienke na zosnulých.

e) Velkonocná nedela (11. apríl)
Pocas velkonocnej nedele si krestania pripomínajú, že Ježiš Kristus, ktorý bol ukrižovaný a zomrel, na tretí den vstal z mrtvych a premohol smrt. Ježiš neostal v hrobe, pretože Ho Boh vzkriesil k novému životu. Jeho vzkriesenie dáva jedinecnú nádej na vecný život každému, kto v Neho uverí, nádej na život, proti ktorému je smrt už navždy bezmocná. Viera v živého a vzkrieseného Krista je základom krestanskej cirkvi.

Odvtedy krestania svätia nedelu na pamiatku vzkriesenia Ježiša Krista. Spociatku svätili aj sobotu – židovský sabat. Ked vzrástol pocet krestanov z pohanstva, nedela nahradila sobotný den. Obcianskym sviatkom sa nedela stala v roku 321, ked cisár Konštantín Velký vydal zákaz manuálnej práce v nedelu.

f) Velkonocný pondelok (12. apríl)
Typické velkonocné zvyky – oblievanie vodou, šibanie prútikmi, malovanie velkonocných vajícok, rozdávanie cokoládových zajacikov a kuriatok - nemajú krestanský pôvod. Casto sa stáva, že odsúvajú pravú podstatu velkonocného pondelka do úzadia. Komunistický režim sa snažil zatienit skutocný význam velkonocných sviatkov tým, že ich zdegradoval len na sviatky jari.