Hieronymus Bosch van Aken
(okolo 1450 Hertogenbosch – pochovaný 9.8.1516)

Nizozemský maliar. Pochádzal z maliarskej rodiny; jeho otec Antónius aj dedko Ján boli maliari v Hertogenboschi v severnom Brabantsku. Krstné meno Hieronymus nasvedčuje, že rodina bola v nejakom pomere so sektou Bratia a sestry spoločenského života. , ktorá mala v Hertogenboschi školu; táto nizozemská sekta sa usilovala o duchovné prehĺbenie života. Podľa historických správ bol Bosch zámožným a váženým mešťanom svojho rodného mesta; preslávil sa aj ako maliar, pretože medzi objednávateľov jeho obrazov patrili Filip Sličný a miestodržiteľka Markéta. Po smrti bol obvinený z kacírstva. Boschovo dielo obdivoval najmä španielský kráľ Filip II., ktorý mal vo svojej zbierke 33 jeho obrazov.
V severnej časti Európy kde Bosch žil a tvoril ešte intenzívne doznievala jeseň stredoveku so svojou tajomnou a vznešenou gotikou.
Hoci boschovo dielo môžeme dnes v podstate označiť za stále moderné, na prelome 15. a 16. storočia vzhľadom na nové trendy vo vtedajšom výtvarnom dianí moderné vlastne nebolo. Maliar často opomínal zásady, ktoré sformulovalo renesančné umenie, a využíval napríklad stredoveké kompozičné postupy, upúšťal od požiadaviek, ktoré kladie na zobrazované perspektíva a veľkosť prispôsoboval významovému zaťaženiu. Nedá sa však povedať, že by sa k novému staval ignorantsky.
Bosch, ktorý sa priženil do dobrých majetkových pomerov a bol váženým občanom svojho mesta, zobrazoval takmer výhradne nedostatky a tienisté stránky sveta a predkladá na svojich plátnach zbierku strašných, aj keď často smiešnych démonov a strašidiel.
V záhrade pozemských rozkoší, triptychu, ktorý vznikol pravdepodobne r. 1500, zobrazil na strednú časť pozemskej rozkoše, predovšetkým zmyselnosť. V hornej polovici je studňa mladosti, okolo ktorej sa pohybuje sprievod jazdcov - symbol večného opakovania.
Ľavé krídlo triptychu ukazuje raj, svetlú krajinu s Bohom, Evou a Adamom a studňou života. Pravé krídlo ukazuje horiace mesto a muky pekelné na tmavom pozadí, určenom hriešnikom.
Jeho dielo je výrazom očakávania konca sveta a Posledného súdu. S neuveriteľne bohatou fantáziou tvoril vízie, ktorými reagoval na dávne úzkosti a strachy ľudstva. Presvedčený o úplnej skazenosti sveta, maľoval symbolické obrazy ľudských hriechov a bláznovstva. Hrozné príšery, ktorými zaplňoval svoje maľby, nie sú diabli, ale zosobnenie zlých hnutí v človekovi; symbolizujú hnev, nezmyselnosť a márnosť všetkého ľudského počínania.