Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
Stredná Ríša starovekého Egypta – sochárstvo
Dátum pridania: | 04.04.2004 | Oznámkuj: | 12345 |
Autor referátu: | lucio | ||
Jazyk: | Počet slov: | 860 | |
Referát vhodný pre: | Stredná odborná škola | Počet A4: | 3.2 |
Priemerná známka: | 2.94 | Rýchle čítanie: | 5m 20s |
Pomalé čítanie: | 8m 0s |
Usireho sestra a zároveň manželka ho znovuoživila. Usire sa neskôr stal mocným bohom podsvetia. Aj tu badať príklon k ľudovejším a konkrétnejším príbehom.
Črty v umení
Na rozdiel od Starej ríše sa v Strednej nedá presne pomenovať myšlienkový prúd, ktorý formoval umenie. Zdá sa, že niektoré zložky si niekedy navzájom protirečia, majú dosť komplikovaný charakter. No je niekoľko spoločných čŕt, ktoré sa opakujú.
Rešpektujú sa pozitívne prínosy umenia Starej ríše – napodobňuje sa staršia ikonografia, využívajú sa staršie štýlové podoby. Po kríze, ktorá oddelila Starú ríšu od Strednej, noví umelci nevedeli tvoriť tak priezračne jasno, ale mali zmysel pre odvážne stvárnenie a ľudské utrpenie. Viac si všímali povahovú stránku.
Štylizácia sôch zostáva rovnaká, mení sa len ideál zobrazovanej osoby (faraóna) – z božského na veľmi odvážneho alebo múdreho kráľa .
Tvár sa modeluje s ohľadom na svetlo, vstupuje hra svetla a tieňa a vnáša prvky dynamiky.
Sochárske diela
Významným sochárskym dielom z 11. dynastie je pietna pieskovcová socha Mentuhotepa I. Je polychrómovaná, má jasné farby ( biely odev, červená koruna a tmavé zafarbenie pleti ). Napriek istej strnulosti a prikrčenej polohe tela z nej vyžaruje sila.
Veľká socha Amenemheta I. z 12. dynastie predstavuje kompromis charakteristických čŕt umenia Starej a Strednej ríše.
Jedným z najkrajších diel je socha panej Sennuji. Z profilu sú zvýraznené lomené línie a ostré uhly, ale pri pohľade spredu vyniká jemná modelácia. Veľmi pekne je vymodelovaná parochňa, spolu to pôsobí, ako keby sa postava až rozplývala. Významné sú sochy kráľa Sesostrisa I. – je znázornený postojačky, alebo sedí na tróne, sochy sú chladné a masívne. Jeho kaplnka v Karnaku je pritom vyzdobená reliéfmi s výraznou živosťou a vyrovnanosťou. Za vlády Sesostrisa II. Nevznikli veľmi pôsobivé sochy, sú plných tvarov a ťažkopádne.
Sochári za panovania Amenemheta III. A Sesostrisa III. Znovu využívali svetlo na lámanie hladkých povrchových plôch. Plytké ryhy na tvári sa prehlbujú a dávajú Sesostrisovi III. zachmúrený výraz. Svetlo sa využíva na zvýraznenie dramatického momentu. Kým na starších sochách prevládala jemnosť, tu je prísna lineárnosť. Niektoré sochy nasledujúceho panovníka Amenemheta III. sa zachmúrenosťou podobajú Sesostrisovi III., ale iné majú viac barokovej ťažkopádnosti a tvár sa potom priblíži tragickej maske.
Reliéfne stély
Sochári sa zameriavali takisto aj na reliéfy.
Zdroje: Egypt a staroveké Grécko. Bratislava: Gemini, 1993, GARBINI, G.: Staroveké kultúry blízkeho východu. Bratislava: Pallas, 1971., GRANT, N.: Starí egypťania. Bratislava: Lienka, 1996., PIJOAN, J.: Dějiny umění 1. Praha: Odeon, 1987., ZAMAROVSKÝ, V.: Bohovia a králi starého Egypta. Bratislava: Perfekt, 2000., Z prejavu rečníka Ipew. In DVOŘÁK, M.- MASARYK, J.:Prameny světových dějin I.- starovek. Moravská Třebová: Diatext, 1992.