Stredná Ríša starovekého Egypta – sochárstvo

Politické udalosti
Stredná ríša v starovekom Egypte sa začína okolo roku 2000 pred naším letopočtom. Egypt mal vtedy už približne tisícročnú históriu, počas ktorej zaznamenal veľmi vysokú vyspelosť Starej ríše, charakterizovanú svojimi obrovskými pyramídami, sociálnym poriadkom, tvrdým režimom, vžitým náboženským systémom a tradíciami, ktorá sa ale na svojom sklonku začala klátiť pod občianskymi nepokojmi, ktoré sa začali vyhrocovať a trvali vyše 150 rokov. Boli veľmi búrlivé a značne poznačili chod Egypta aj jeho charakter. Hĺbku vtedajšej krízy môžeme spoznávať z niekoľkých zachovaných dokumentov. Prejav rečníka Ipewa hovorí: „Spisy súdnych dvorov sú vyhádzané na ulicu, tajné archívy sú otvorené....zoznamy obyvateľov sú rozkradnuté a otroci sa preto dnes môžu stať pánmi. Štátni úradníci boli vyvraždení a ich spisy boli ulúpené....Zem sa obrátila ako hrnčiarsky kruh. Zlodej sa stal boháčom a boháč je dnes bez majetku.“
Faraónovu moc z rúk lokálnych a činiteľov sa naspäť podarilo prevziať MentuhotepoviI. Zjednotil Egypt, obnovil poriadok a založil Strednú ríšu. Kríza sa síce zažehnala, ale viera v nemenný poriadok starého sveta bola značne otrasená. Božský faraón zosobňoval spoločenskú istotu, poriadok a rovnováhu, čo sa dosť narušilo. Vyvstávala potreba po novom chápaní spoločenského poriadku. Strata viery vo svet riadený bohmi usmerňovala ľudí k tomu, aby sa začali zaoberať ľudskou slabosťou a nerovnováhou, čo sa odzrkadlilo na umení Strednej ríše.
Umenie tematicky nadväzuje na Starú ríšu, pri záhrobných maľbách je to hodovanie mŕtveho, sú tu aj výjavy z vidieckeho života a ďalšie, ale typickým prvkom je nástup senzibility. Cítiť záujem o živosť, farbu, objavuje sa aj naivné rozprávačské umenie.

Náboženské udalosti
Popri politických zmenách sa udiali aj odklony, resp. presmerovania v náboženskej oblasti. V Starej ríši tu mal výsadné postavenie boh slnka Re. Považovali ho za jedného z hlavných bohov, ktorí stáli pri stvorení sveta ( ďalší boli Atum, Nut, Ptah, Amon,...). V Strednej ríši postupne vzrastal kult boha Usira, ktorého poznali aj predtým, no nemal také silné postavenie. Dalo by sa povedať, že sa tak dialo preto, lebo Usire mal ľudovejší charakter. Podľa legendy Usire mal brata Sutecha a sestry Eset a Nebthet. Bol šikovnejší a spravodlivejší ako jeho brat, preto mu otec Geb dal väčšiu moc nad zemou ako Sutechovi. Ten ho znenávidel a zabil ho.

Usireho sestra a zároveň manželka ho znovuoživila. Usire sa neskôr stal mocným bohom podsvetia. Aj tu badať príklon k ľudovejším a konkrétnejším príbehom.

Črty v umení
Na rozdiel od Starej ríše sa v Strednej nedá presne pomenovať myšlienkový prúd, ktorý formoval umenie. Zdá sa, že niektoré zložky si niekedy navzájom protirečia, majú dosť komplikovaný charakter. No je niekoľko spoločných čŕt, ktoré sa opakujú.
Rešpektujú sa pozitívne prínosy umenia Starej ríše – napodobňuje sa staršia ikonografia, využívajú sa staršie štýlové podoby. Po kríze, ktorá oddelila Starú ríšu od Strednej, noví umelci nevedeli tvoriť tak priezračne jasno, ale mali zmysel pre odvážne stvárnenie a ľudské utrpenie. Viac si všímali povahovú stránku.
Štylizácia sôch zostáva rovnaká, mení sa len ideál zobrazovanej osoby (faraóna) – z božského na veľmi odvážneho alebo múdreho kráľa .
Tvár sa modeluje s ohľadom na svetlo, vstupuje hra svetla a tieňa a vnáša prvky dynamiky.

Sochárske diela
Významným sochárskym dielom z 11. dynastie je pietna pieskovcová socha Mentuhotepa I. Je polychrómovaná, má jasné farby ( biely odev, červená koruna a tmavé zafarbenie pleti ). Napriek istej strnulosti a prikrčenej polohe tela z nej vyžaruje sila.
Veľká socha Amenemheta I. z 12. dynastie predstavuje kompromis charakteristických čŕt umenia Starej a Strednej ríše.
Jedným z najkrajších diel je socha panej Sennuji. Z profilu sú zvýraznené lomené línie a ostré uhly, ale pri pohľade spredu vyniká jemná modelácia. Veľmi pekne je vymodelovaná parochňa, spolu to pôsobí, ako keby sa postava až rozplývala. Významné sú sochy kráľa Sesostrisa I. – je znázornený postojačky, alebo sedí na tróne, sochy sú chladné a masívne. Jeho kaplnka v Karnaku je pritom vyzdobená reliéfmi s výraznou živosťou a vyrovnanosťou. Za vlády Sesostrisa II. Nevznikli veľmi pôsobivé sochy, sú plných tvarov a ťažkopádne.
Sochári za panovania Amenemheta III. A Sesostrisa III. Znovu využívali svetlo na lámanie hladkých povrchových plôch. Plytké ryhy na tvári sa prehlbujú a dávajú Sesostrisovi III. zachmúrený výraz. Svetlo sa využíva na zvýraznenie dramatického momentu. Kým na starších sochách prevládala jemnosť, tu je prísna lineárnosť. Niektoré sochy nasledujúceho panovníka Amenemheta III. sa zachmúrenosťou podobajú Sesostrisovi III., ale iné majú viac barokovej ťažkopádnosti a tvár sa potom priblíži tragickej maske.

Reliéfne stély
Sochári sa zameriavali takisto aj na reliéfy.

Tematicky sa týkajú väčšinou sediacich zosnulých, ako buď sami alebo v spoločnosti žien a detí prijímajú obetné dary. V strednej ríši nastupuje zmena techniky a štýlu reliéfov – aj tu sa zvýrazňuje hra svetla a tieňov a vzniká zapustený reliéf.
Postavy boli niekedy farebné – muži tmovočervenou a ženy svetloružovou. (napr. stéla z Merenovho pokladu, stéla správcu Nachteja, ktorá vyniká precízne spracovanými detailami a čistotou kompozície.)
Ďalším prvkom sochárstva sú makety alebo modely, figúrky (napr. otrokov, sluhov), ktoré sa zosnulému vkladali do hrobu. Sú to drevené sošky. Niekedy znázorňujú aj celé domy, sýpky alebo pekáreň feudálneho pána so všetkým služobníctvom, pri bývalých vojvodcoch sa dávali do hrobu aj sošky miniatúrnych vojakov, aby slúžili pánovi aj po odchode do podsvetia. Na základe búrlivých udalostí a spoločenskej neistoty nevyniká umenie strednej ríše takou vyspelosťou ako v starej ríši, na druhej strane sa prejavilo veľkou výrazovou pestrosťou.

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk