Maliarske umenie

Maliarske umenie – Novoveké umenie

Začína sa približne v 14. stor., keď v Taliansku vznikla filozofia humanizmu, ktorá aj výtvarné umenie stavia do služieb pozemského života ľudí. Umelci sa obracajú k poznatkom prírodných vied, hľadajú zákony krásy, kompozície, proporcií ľudského tela a zobrazovania. V novoveku rozlišujeme:
Renesančný sloh: z fr. renaissance = obroda – nadviazal na starovekú kultúru. Maliari začali využívať zákony perspektívy a poznatky zo štúdia prírody. Z tal. Maliarov sa preslávil Boticelli, Leonardo da Vinci, Raffael a Michelangelo, z Nemcov to boli Cranach a Durer. PO vynáleze kníhtlače sa rozvinula aj grafická tvorba, najmä ilustračná. Známe bolo české kníhtlačiarstvo J. Melantricha.
Barokový sloh: z port. barroco = perla nepravidelného tvaru – vznikol v 16.stor. v Taliansku. Vplyvom reformačného hnutia v rôznych krajinách stratila katolícka cirkev mnohých prívržencov, preto sa snažila pôsobiť na city ľudí aj výtvarným umením. Využitím účinku svetla nástenné maliarstvo pomáhalo architektúre vytvárať ilúziu hlbokého priestoru, akoby spojenia pozemského sveta s nadpozemským. Priamku nahradila krivka, kontrast svetla a tieňa vytvárali dojem pohybu línií a tvarov. Prvý raz sa objavil aj nový, bezprostrednejší vzťah k okolitému svetu, čo sa odrazilo v maľbe portrétov, zátiší, zvieracích motívov i výjavov z každodenného života. Z maliarov sa preslávili flámsky maliar P.P Rubens, Holanďan Rembrant, Španiel Goya, Talian Caravaggio a Canaletta. Na dvore anglického kráľa pracoval maliar slov. pôvodu J. Bogdan a český grafik V. Holar. Ako portrétista sa preslávil J. Kupecký, J.L. Kracker a F.A: Maulbertch.
Rokokový sloh: z fr. rocaille = mušlička – je vlastne súčasťou baroka, jeho ukončením na konci 18.stor. Mohutné kypré tvary barokového umenia sa zmenili na ľahšie, zdrobnené. Energické a sýte farebné ladenie ustúpilo jemným bledým tónom. Rokoko sa najvýraznejšie prejavilo v architektúre a umeleckých remeslách .
Klasicizmus: t fr. classique = dokonalý – vznikol koncom 17.stor. vo Francúzsku. Vzorom bola opäť antika. Maliari často zobrazovali dramatické scény zo starovekých dejín a mytológie. Klasicistické maľby sú pomerne strohé, pôsobia plošne, vyznačujú sa uvážlivou čistou kompozíciou. K najznámejším maliarom klasicizmu patria Nemec A.R. Mengs, Francúz J.L. David a J.A.D. Ingres.

Posledné obdobie klasicizmu sa nazýva empír a prejavilo sa predovšetkým v úžitkovom umení, najmä v tvorbe interiérov, dekoratívnom umení a v móde. Romantizmus: f fr. romantique = tajomný, fantastický – vznikol koncom 18.stor. vo Francúzsku ako reakcia na príliš suchý a triezvy klasicizmus. Príznačný je príklon k citlivosti, fantázii, krásam prírody. Maliari často čerpali námety z literatúry a pri ich stvárňovaní využívali všetky poznatky z predchádzajúcich období. Vo Francúzsku to boli napr. maliari T. Géricault a E. Delacroix, v Anglicku W. Blake, v Nemecku C.D. Friedrich. Súbežne s klasicizmom a romantizmom sa v maľbe prejavuje od života odhrnutý, nič nové neprinášajúci smer zvaný historizmus. Pretože bol podporovaný najmä vo výtvarných školách – akadémiách , je známy aj ako akademizmus.
Realizmus: z lat. realis = skutočný – v druhej polovici 19. stor. začali maliari najmä vo Francúzsku a v Rusku maľovať krajiny i scény zo života priamo v prírode, aby čo najlepšie vystihli jej skutočnú čiže reálnu podobu. Z najznámejších uveďme J.F.Milleta a G. Couberta, z ruských realistov napr. I.J. Repina, I.I. Levitana, V.G Perova a V.I. Surikova.
Secesia: t lat. secessio = odchod, odstúpenie – vznikla na prelome 19. a 20. stor. ako posledný sloh, ktorý sa prejavil vo všetkých druhoch umenia i v architektúre súčasne. V nemecku je secessia známa pod menom Jugendstil, v Anglicku Modern styl, Vo Francúzsku a v Belgicku L´art nouveau. Hlavným znakom secesie je presýtenosť dekoratívnymi a ornamentálnymi, hlavne rastlinnými prvkami, v ktorých prevládajú vláčne plynulé vlnovky a krivky. Veľkí tvorcovia: český maliari A. Mucha, V Preissig, Rus M.A. Vrubeľ, Litovec M.K. Čiurlionis, Poliak S. Wyspiansky, Rakúšan G. Klimt a Angličan A. Beardsley.

Umenie druhej polovice 19. a 20. storočia

Vyznačuje sa rýchlejším striedaním názorov, končí sa éra slohov. Umelci nadobudli presvedčenie, že nové umelecké hodnoty možno vytvoriť iba popretím tradičných prístupov k tvorbe, a tak vzniklo a vzniká množstvo rozmanitých smerov a prúdov, najmä v maliarstve.
Impresionizmus: z fr. imression = dojem – vznikol v 70. rokoch 19. stor. zo snahy zachytiť vnem, dojem, ktorý v maliarovi zanechali svetelné a farebné predmety a nálady v prírode. Tvorcovia toto úsilie vyjadrili nanášaním malých plôšok čistých farebných tónov. Obrazy krajín a figúr tým získavali ľahkosť a vzdušnosť. Najznámejší sú francúzski maliari C. Monet, E. Degas, A. Renoir.
Expresionizmus: z fr. expresson = výraz – za prvoradý považuje výraz čiže vyjadrenie istého citového alebo myšlienkového stavu.

Porušenie zákonov perspektívy, anatómie alebo zamenenie skutočnej farby zobrazovanej veci za inú nie sú chybou, naopak, majú pomôcť zosilniť pôsobenie diela na diváka. Hlavní predstavitelia tohto smeru sú Nemci E.L. Kirchner, E. Nolde, Nór E. Munch
Fauvizmus: z fr. fauve = divý, dravec – kládol dôraz na pôsobenie farieb. Maliari používali smelé, dovtedy nevídané kombinácie ostrých farieb a na rozdiel od impresionistov jasne ohraničovali jednotlivé farebné plochy. Skutočnosť zámerne deformovali a menili, aby hlbšie zapôsobili na diváka. Z najznámejších spomeňme Francúzov H. Matissa, A. Marqueta a K. van Dongena.
Kubizmus: z lat. cubus = kocka, kváder – začal sa vyvíjať r 1907 vo Francúzsku. Tvorcovia vychádzali z myšlienky, že všetky veci možno rozložiť na základné geometrické tvary. Predmety zobrazovali akoby súčasne videné z viacerých strán. Viac ako na farebnosť kládli dôraz na skladbu plôch a línií. Objavili techniku koláže – vlepovanie útržkov novín, plagátov, textilu do obrazov. Najznámejší kubisti vo Francúzsku boli P. Picasso a G. Braque, v Čechách
maliari B. Kubišta a E. Filla. Futurizmus: z lat. futurum = budúcnosť – vznikol v Taliansku a značný ohlas mal v Ruku, kde ho nazývali suprematizmus. Zavrhol predchádzajúce umenie, vyzdvihol novodobú mestskú civilizáciu a techniku, rýchlosť, ruch, zmenu. Maliari sa usilovali zachytiť jednotlivé fázy pohybu predmetov a ľudí prostredníctvom prelínajúcich sa plôch a línií. Talianski futuristi: U. Boccioni a C.D. Carro, ruskí suprematisti K. Malevič a N. Gončarovová.
Abstrakcionizmus: z lat. abstrahere = odmýšľať – vznikol okolo r. 1910. Abstraktný obraz neznázorňuje skutočný predmet či osobu, ale pôsobí na diváka výlučne kompozíciou čiže skladbou farieb, línií a plôch. Za zakladateľa sa pokladá maliar ruského pôvodu V. Kandinskij.
Konštruktivizmus: os slova konštrukcia, zostrojenie – vznikol v Rusku v r. 1910-1920. Maliari svoje obrazy stavali priam s matematickou presnosťou a podobne ako sochári používali materiály rôznych štruktúr. Zákonitosti ich tvorby sa uplatnili aj v priemyselnej výrobe a v architektúre. V Rusku to boli maliari A. Rodčenko a E. Lisickij.
Kinetizmus: z gr. kinema = pohyb – využíva poznatky techniky a vedy najmä v oblasti priestorovej tvorby. Výtvarné objekty zvané mobily sa najrozmanitejším spôsobom pohybujú, svetielkujú, vrhajú alebo odrážajú svetlo, na pohyb využívajú prúd vody, vietor alebo motorčeky. Dobre sa uplatňujú v architektúre. Najznámejší svetoví tvorcovia: Američan A. Calder a Francúz M. Duchamp
Op-art: z angl. optical art = optické umenie – vznikol v 60. rokoch nášho storočia.

Nápaditým usporiadaním a obmieňaním geometrických plôch a plôšok, využívajúc zrakové klamy, vytvára umelec abstraktný obraz. Významnými predstaviteľmi tohto smeru sú Angličanka B. Rileyová a umelec maďarského pôvodu V. Vadarely.
Pop-art: z angl. popular art = všeobecne obľúbené masové umenie – vznikol na konci 50. rokov nášho stor. v Amerike ako umenie veľkomesta, popierajúce všetky tradície. Námetmi i materiálom na tvorbu obrazov a plastík sú obyčajné predmety: kúsok torty. Topánka, obrázok z komiksu, fľaša kokakoly a pod., ktoré tvorca najfantastickejším spôsobom umiestni, zväčší, pospája či vyfarbí. Najvýznamnejšími predstaviteľmi v USA sú A. Warhol a J. Johns.
Fotorealizmus – maliarsky smer, ktorého stúpenci sa snažia maliarskymi prostriedkami vystihnúť skutočnosť tak verne, ako to robí fotografia.
Konceptuálne umenie: z lat. conceptio = počatie, poňatie, chápanie – v závere 20. storočia kladie dôraz na myšlienku, nápad. Výtvarné vyjadrovacie prostriedky a výsledné dielo nie sú rozhodujúce. Patrí sem napr. akčné umenie, happeningy. Performance(predstavenie), inštalácie, body-art(umenie tela), land či earth-art( umenie zeme) a environment (prostredie). Najznámejší autori sú z USA: J. Kosuth, L. Weiner, R. Barry.