Románske sochárstvo a maliarstvo
Základné znaky románskeho maliarstva a sochárstva
sochárstvo
V románskom slohu bola plastika prepojená s architektúrou. Sústredila sa najmä na výzdobu portálov a hlavíc.
Figuratívne plastiky boli charakteristické svojou blokovitosťou a štylizovanými tvárami. Tvorcovia významných románskych skulptúr porušovali proporcie ľudskej postavy, menili umiestnenie končatín, aby neprirodzenými pohybmi vyjadrili nadpozemský a polobožský charakter postáv alebo aby ich vtesnali do tvaru vymedzeného rámca. Popri figurálnej výzdobe sa vyskytujú štylizované rastlinné ornamenty a fantastické zvieratá.
Najčastejším námetom výzdoby portálov bolo apokalyptické Zjavenie sv. Jána. Boh bol zobrazený na tróne v oválnej aureole (alebo mandorle) so štyrmi symbolmi evanjelistov, tak ako sa zjavili prorokom. Keď to dovoľoval priestor vymedzený pre kompozíciu, k tomuto výjavu patrili aj postavy dvadsiatich štyroch židovských kráľov s omšovým pohárom a hudobným nástrojom - husľami alebo citarou - aby sa mohli sprevádzať pri chálospeve na Všemohúceho. Tak boli znázornení okolo r. 1130 na tympanóne kostola sv. Petra v Moissacu (Francúzsko). Niekedy umelec pripojil k postave Syna božieho dvoch archanjelov, apoštolov a Pannu Máriu, pretože aj oni boli svedkami nanebovstúpenia Pána. Tento zložitý výjav sa však často zjednodušoval na žiariacu mandorlu s postavou Krista sediaceho na tróne so štyrmi symbolmi evanjelistov pri nohách; tým strácal svoj prorocký apokalyptický charakter a stal sa prostým súhrnom príbehu Kráľa nebies, tak ako sa zjavil patriarchom a prorokom a ako sa objaví pri Poslednom súde. Námet sa teda priblížil k výjavu Posledného súdu, ktorý sa často vyskytuje na západnom priečelí románskych kostolov.
Hlavnou postavou románskych umeleckých diel je teda Kristus v celej sláve, ale umelec venuje miesto aj príbehom z jeho pozemského života. Hojnosťou motívov inšpirovaných antikou. ako sú kanelované pilastre a dekoratívne pásy, pripomína portál kostola SAN TROPHIME a v Arles (Franc.) antické trámovie. Portál katedrály v SANTIAGO DE COMPOSTELA sa tradične pokladá za majstrovské dielo španielskeho románskeho sochárstva. Jeho ikonografia je veľmi zložitá, zobrazuje množstvo postáv, zvierat, vtákov a rastlín.
Z talianskych pamiatok môžeme spomenúť portál baziliky SAN ZENO vo Verone s typom baldachýnu nad vstupom, má bohatú skulpturálnu výzdobu po obidvoch stranách dverí.
K najcennejším objektom románskeho sochárskeho umenia patria kamenosochárske práce z krížových chodieb kláštorov (ambitov). Ambit kláštora SANTO DOMINGO v Silos je jedným zo skvostov španielskeho románskeho umenia svojimi reliéfmi a zložito komponovanými hlavicami stĺpov, ktorých technicky dokonalé spracovanie je na tú dobu výnimočné.
V krížovej chodbe SAN GIOVANNI IN LATERANO v Ríme dokazujú mozaiky z jemných rôznofarebných kociek a stĺpy s točenými driekmi vplyv juhoitalského umenia.
Hlavice: Obľúbenými motívmi tvorcov románskych hlavíc boli štylizované podoby zvierat: levov, pávov, grifov, odpozorovaných z tkanín, rezieb do slonoviny a zbraní dovážaných z Východu. Na hlaviciach sa objavovali aj námety zo Starého a Nového zákona, z poľnohospodárskych prác, z umeleckých a remeselných dielní, témy, ktoré vytvárali skutočnú plastickú encyklopédiu stredovekého života. maliarstvo
Najpôsobivejším zachovaným dielom francúzskeho románskeho maliarstva je súbor nástenných malieb v kostole SAINT-SAVIN-SUR-GARTEMPE vo Vienne. Vo dvoch pásoch nad sebou sú zobrazené výjavý zo Starého zákona. Vo farebnosti prevláda jemná kombinácia zelených a okrov.
Maľby v kaplnke priorstva v BERZÉ – LA – VILLE, sú jediným dokladom, ktorý dáva predstavu o clunyjskom maliarstve. Na konche je zobrazený Kristus obklopený apoštolmi. Tento vo vtedajšom francúzskom umení nový výjav sa volá Traditio legis, alebo Odovzdanie zákona sv. Petrovi a Pavlovi. Výjav Mučenia sv. Vavrinca zobrazený v pravej časi chóru, dáva predstavu o zvláštnej technike týchto malieb, ktorá spočíva v nanášaní niekoľkých vrstiev farby a ktorá tu mala dať obrazu neobyčajne silný výraz.
Najvýznamnejšie stredisko španielskej románskej nástennej maľby bolo objavené v katalánskych Pyrenejách. Fresky z kostola SANTA MARIA a zo SAN CLEMENTE (oba kostoly sú v Tahulle) sú dielami dvoch rozličných majstrov, ale majú niektoré spoločné znaky – pretiahnuté tvary, črty tváre štylizované až po ornamentálne grafické znázornenie a živú farebnosť. V severo-západnom Španielsku je najvýznamnejšou pamiatkou výzdoba kráľovského pohrebiska v kolegiátnom kostole SAN ISIDORO v Leóne, ktorého klenby sú vyzdobené mimoriadne pôsobivými výjavmi na bielom pozadí.
Fresky v bazilike SAN ANGELO INFORMIS (blízko Capuy) sú najcennejšími dokladmi románskeho maliarstva v Taliansku. Výjavy sa vyznačujú nezvyčajne svižnou kresbou. Odtiene modrej a okrov kontrastujú so živou farebnosťou byzantských mozaík a na týchto freskách sa prejavuje ich vplyv.
Zdroje:
José Pijoan: Dejiny umenia 3 -
|