Obraz vznikol ku koncu umelcovho pobytu a patrí k jeho vrcholným dielam a je potvrdené signatúrou.

Pozornosť si zasluhujú aj dvojice diel a to je portrét historika Dr. Johanesa Cuspiniana a rektorova podobizeň Johana Stephana Reusse so ženou. Lucas ho namaľoval z trištvrťového pohľadu v strede krajiny, ruky má položené na otvorenej knižke, ktorú má na kolenách a s pohľadom upretým do diaľky, ako by rozmýšľal nad textom knihy. O zjednotení portrétovaného sa pokúšali umelci dlho, ale až Lucasovi sa podarilo postavu úplne začleniť do krajiny. Reussov pohľad je z jednej strany orámovaný osamelým holým stromom a na druhej je skupina hustých listnáčov, nad nimi sa však tiahnú priesvitné, jasné mraky. Jeho pohľad sa stráca v pozadí krajiny a jej zasnežených hôr. Prepojenosť medzi krajinou a postavou je v akejsi tlmenej lyrickosti. Opakom je portrét jeho manželky, na ktorom sú krajiny spojené, lenže postava je natočená doľava, takže oba obrazy spolu tvoria dyptych. Môžem spomenúť drevorezbu Adoráciu Ježišovho srdca, ktorú Lucas predviedol v roku 1505 na základe starého alegorického námetu Kristovej lásky k ľudstvu. Vyznačuje sa vyváženou symetrickou kompozíciou s výraznými obrysovými líniami a nemá skorší idylický ráz. Náznaky, ktoré sa tu prejavili sa neskôr ukazujú v jeho maľbách. Príkladom je oltár sv. Kataríny z roku 1506. Ústredný obraz napodobňuje sväticu kľačiacu a pokorne sa modliacu. Oči upína k nebu. Oblečená je moderne, podľa poslednej módy, obklopená davom, ktorého rozostúpenie je problematické a zmätené. Pozornosť priťahujú dve osoby: kat, ktorý je vysoký, vzpriamený a chytá meč, aby mohol vykonať rozsudok. Na ľavom okraji je vyberane oblečené páža, v ktorého tvári vidieť ľahostajnosť. Krajina zohráva podradnú úlohu, chýba tu súlad a jednota. Obraz naznačuje kritickosť obdobia autorovho života.

V Torgavskom oltári z roku 1509 a Kurfirstovom oltári opäť vidieť vyrovnanejšiu, klasickejšiu kompozíciu a prehľadnejším priestorom, ktorému zodpovedá aj vzťah postáv. Je tu mnoho detailov a charachteristických čŕt .
Cit pre priestor, vyváženosť kompozície, práca s farbou, bezpečne vedená línia dokazujú znalosť holandského aj talianskeho štýlu. Z tejto doby pochádza mnoho drevorezov napr. Wittenberská kniha svätých a Cyklus pašií.