Cesta za siedmimi divmi sveta vedie totiž nielen do ďalekých krajín, ale hlavne do ďalekých čias. Nie je to len vyšliapaná turistická trasa, ale je to aj úžasná cesta, ktorou nás sprevádzajú knihy. Sedem divov sveta sa považuje, takmer doslovne vo všetkých náučných slovníkoch, za diela, ktoré svojou technikou alebo umeleckou veľkoleposťou budili obdiv staroveku. Sú to:

- egyptské pyramídy
- visuté záhrady Semiramidine v Babylone
- Artemidin chrám v Efeze
- Diova socha v Olympii
- Mauzóleum v Halakarnasse
- Rhodský Kolos
- maják na ostrove Faros

V dôkladnejších knihách býva ešte poznámka, že tieto diela takto zoradil a podrobne opopísal Filón. Celým menom sa volal Filón Byzantský. Narodil sa v Byzante. Jeho presný dátum narodenia a úmrtia zostane záhadou aj v dnešnej dobe. Vie sa, že žil pred vládou Konštantína Veľkého (306 – 337 n. l.) a teda pred prenesením cisárskeho sídla z Ríma do Byzancie. So stopercentnou istotou vieme len to, že sa pod jeho menom zachovala asi dvanásťstránková knižka O siedmich divoch sveta. Z tejto malej knižky sa dočítame, že ani jedno z popísaných siedmich divov na vlastné oči nevidel. Písal len to čo mu druhí rozprávali. Mnohí si ho mýlia s iným Filónom, taktiež Byzantským, ktorý žil v 2.storočí pred n. l. Bol to matematik a konštruktér vojnových strojov. Jasno do toho vniesol až v 19. storočí Švajčiar J. C. Orelli, ktorý prvý raz vydal Filónovu knižku tlačou (1816). Filón Byzanský, teda ten pravý, vo svojej knihe skôr zveličuje a vychvaľuje, než verne opisuje. Preto sa treba obrátiť na presné spisy, ktoré tu zanechali“ Hérodotes, Strabónus, Diodórus, Plinius st., Pausanus a niektorí iní antickí autori.


Pyramídy v Egypte

Práve pyramídy sú jediným zo siedmich divov sveta, ktoré nezničila príroda, ani čas. Dnes ich ľudia môžu vidieť a v srdciach sa vrátiť do slávnych čias Egypta, do čias faraónov. Ich vznik sa datuje v období od r. 2700 do 2500 pred naším letopočtom. V Gize sa nachádza niekoľko pyramíd. Najväčšou z nich je Chufevova pyramída. Je vysoká 137,3 metra, hoci pôvodne mala o desať metrov viac. Šírka jej základne meria 230,4 metra. Základňa merala v čase vzniku o dva metre viac. Pri jej stavbe sa použili kvádre s priemerným objemom jeden meter kubický. Odhaduje sa, že 10 tisíc robotníkov použilo na stavbu pyramídy približne 2,3 milióna kvádrov.
Dôvod stavby pyramíd spočíval vo viere v posmrtný život.