Klavír

Počnúc dlhým čiernym nablýskaným koncertným krídlom tróniacim na pódiu koncertnej sály, ladenými pred každým koncertom, končiac rozladeným pianínom zatuchnutého baru, zašpineným rozliatym pivom a popolom cigariet, je klavír najvšestrannejším nástrojom, používaným vo všetkých hudobných žánroch.
Klavír sa vyvinul z čembala, ale na rozdiel od čembala interpret môže ovplyvňovať dĺžku tónov. Pokiaľ na čembale sa mohlo hrať buď iba po tichu alebo iba na hlas, klavír bol schopný dynamicky odstupňovať tón priamo intenzitou úderu. Z tohto vznikol aj názov klavíra – pianoforte ( piano – ticho, forte – nahlas ). Napriek pesimistickým predpovediam o úpadku o záujmu o klavír, si klavír udržal popularitu od svojho zrodu okolo roku 1750 až dodnes. Už dvesto rokov vyťukávajú skladatelia svoje prvé nápady na klaviatúrach a vzťah stotisíc detí k hudbe je kladne alebo záporne ovplyvnený ich úspechom v zápase s čiernymi ( 36 ) a bielymi ( 52 ) klávesmi klavíra. Už čoskoro po vynájdení piana sa začali objavovať virtuózni hráči na tento nástroj. Beethoven, Chopin, Liszt, Saint-Saënse, Bartók, Rachmaninov, Rubinstein – a toto je len zlomok z klaviristov – skladateľov, a tých , ktorí sami neskladali bolo stokrát viac.
Beethoven zahájil éru klavírnych virtuózov. Jeho klavírne sonáty, ktoré sú emocionálne hlboké, plné kontrastov medzi lyrizmom a vášňou patria medzi jeho najvýznamnejšie klavírne diela. Najznámejšie sú: Sonáta mesačného svitu, Patetická a Waldsteinská. Sonáty spolu s jeho koncertmi pre klavír a orchester patria aj dnes medzi stály repertoár koncertných umelcov. Chopin a Liszt sú najvýznamnejší klavírni skladatelia a virtuózi obdobia romantizmu. Obidvaja významne ovplyvnili hru na klavír. Chopin zasvätil celý život klavírnej tvorbe. V Etudách akoby vstúpil do samej duše klavíra. Etuda je vlastne technické cvičenie, avšak jeho etudy sú technicky brilantné a emocionálne pestré koncertné skladby. Najznámejšia je Revolučná etuda, ktorú skomponoval v apríli 1831 v Stuttgarte, po dobytí Varšavy Rusmi. Je to výbuch divokého zúfalstva. Chopinove Prelúdia patria k jeho najlepším dielam. Sú to skladby s ohromnou škálou štýlov a nálad. Najznámejšie je prelúdium Dažďové kvapky, ktoré podľa príbehu napísal inšpirovaný dažďom kvapkajúcim zo strechy. Nokturná písal Chopin celý život, a preto sú zreteľným svedectvom rozkvitania a dozrievania jeho štýlu.

Najobľúbenejšie je nokturno č.2 s dokonalou priamočiarosťou melódie, č.13 pripomína tajomný pohrebný pochod, č.14 je neznesiteľne smutné a č.17 je neobyčajne nadpozemské.
Inšpiráciou pre Liszta na napísanie Veľkých etud boli Paganiniho Capricciá. Veľké etudy sú asi najťažšie koncertné etudy, aké kedy kto skomponoval pre klavír. Neskôr ich Liszt prepracoval – zjednodušil nie je vhodné slovo, lebo ešte stále sú nadmieru komplikované – ako transcendentálne etudy, z ktorých je najznámejšia č.5 – Prelud. Liszt napísal ešte množstvo virtuóznych skladieb pre klavír a všetky dokopy tvoria viac ako 150 hodín hudby. Camille Saint-Saënse patrí tiež k vynikajúcim romantickým skladateľom a klaviristom. Z jeho tvorby pre klavír je najznámejší Karneval zvierat. Obsahuje skladby zobrazujúce zvieratá – slony, osly, korytnačku, ryby v akváriu, leva, kengury a labuť ( tancom na hudbu tejto skladby sa preslávila ruská baletka Anna Pavlova ).
Okrem už spomínaných skladateľov tvorili pre klavír ešte desiatky skladateľov, z ktorých väčšina bola aj virtuózmi v hre na tento nástroj. Boli to : Bach, Mozart, Schumann, Schubert a Grieg – obohatili klavírnu hru o štvorručné skladby, Alkan, Skriabin, Horowitz, Padawerski, a mnohí iní. Klavír bol tiež dôležitou súčasťou džezovej hudby. Z tejto oblasti spomeniem len dvoch, a to Georga Gerchwina, ktorý sa preslávil klavírnymi skladbami Rapsódia v modrom, Američan v Paríži a inými, a Scotta Joplina, ktorý nie je úplne typický džezový skladateľ, ale zato je tvorcom hudobného štýlu ragtime, ktorý je predchodcom džezu. Nesmrteľnú slávu mu priniesli skladby ako The Entertainer, Elite Syncopations, Weeping Willow, The Easy Winners a iné.
Za zmienku stojí ešte francúzsky excentrický moderný skladateľ Eric Satie ( tvoril na prelome 19. a 20. storočia ), ktorý v skladbe Vexations nechal krátku pasáž opakovať 840-krát. Ako vidieť klavír je nástroj bohatej literatúry, veľkých technických aj výrazových prostriedkov. Stal sa nezastupiteľným nielen na koncertnom pódiu, ale aj v orchestri, ktorého je stálym členom od roku 1920. Klavír bol, je a aj bude jedným z najobľúbenejších a najpopulárnejších hudobných nástrojov.