referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Justína
Streda, 14. apríla 2021
Výtvarné umenie v 17. st. - Rubens, Rembrandt, Vélazquez
Dátum pridania: 17.09.2004 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: bee
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 4 536
Referát vhodný pre: Stredná odborná škola Počet A4: 17.8
Priemerná známka: 2.95 Rýchle čítanie: 29m 40s
Pomalé čítanie: 44m 30s
 
Za ňou sa rozprestieral obrovský park s fontánami a vodopádmi s menšími zámkami a pavilónmi. Zámok a záhrada je jedným architektonickým celkom. V takomto priestore sa rozohrávalo pestré barokové predstavenie a ceremoniál zobrazujúci nádherné zrkadlo moci najväčšieho európskeho dvora. Toto vyvolávalo dojem, že je pupkom sveta. Šľachta opúšťala zámky na vidieku a hľadala uplatnenie v službách Kráľa Slnka. Barok vrcholil.

Vzniku barokovej kultúry dal silný impulz Tridentský koncil, ktorý sa konal v rokoch 1545 - 1563. Ním sa začala protireformácia a veľká obnova katolíckej cirkvi. Preto sa barok veľmi často spája s protireformáciou. O tom, že to bolo inak, svedčí baroková kultúra v krajinách, kde prevládal protestantizmus. Baroko sa zrodilo v katolíckom Taliansku, kde renesančné výtvarné umenie od druhej polovice16. storočia nadobudlo výrazné, dynamické, hýrivé a ozdobné prvky. Očividné je to v architektúre. Za prvú barokovú stavbu sa všeobecne považuje chrám Il Gesú v Ríme, čo je ústredná chrámová stavba jezuitského rádu, v ktorej je pochovaný jeho zakladateľ Ignác z Loyoly. Postavili ho v rokoch 1568 - 1584 podľa plánov staviteľa Iacopa Barozziho da Vignola, ktorý v nej dokázal zahrnúť všetky základné prvky nového stavebného slohu s bujnosťou tvarov a veľkolepou nádherou. Táto stavba sa stala vzorom pre nespočetné množstvo jezuitských chrámov, ktoré vznikali v celej katolíckej Európe. Stal sa aj ukážkou toho, prečo sa vžil pojem jezuitské baroko. V predstavách jezuitov sa baroko malo stať symbolom víťazstva cirkvi nad protestantizmom. K väčšej božej sláve mali slúžiť mnohé cirkevné slávnosti sviatky a púte. Vyvrcholil kult Panny Márie, ale aj iných svätcov. Kult Jána Nepomuckého sa takým stal v strednej
Európe, kde jeho sochy najčastejšie ozdobujú mestá v Bavorsku alebo v Rakúsku. Bohaté kláštory si stavali v barokovom slohu chrámy rovnako ako nové reprezentačné budovy. Hromadne sa barokizovali aj staré kostoly a na námestiach vznikali bohato ozdobené morové stĺpy. V krajinách habsburskej monarchie sa rozšírila talianska podoba baroka, ktorú cez Alpy preniesli mnohí talianski umelci a remeselníci. Barokové umenie sa pochopiteľne neobmedzilo len na architektúru a sochárstvo. Vďaka jeho nespútanej tvorivosti vznikli aj maliarske diela, ktorých vrcholmi sa stali veľké obrazy Michelangela Mirisiho zvaného Caravaggio, Petra Paula Rubensa, Rembrandta a okrem iných aj Jána Kupeckého. Na väčšine zámockých a chrámových stavieb tých čias možno dodnes obdivovať umelecké fresky, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou ich interiérov.
 
späť späť   1  |   2  |  3  |  4  |  5  |  ďalej ďalej
 
Zdroje: časopis Pyramída, Dejiny umenia, Rembrandt (autor: van Loon), Historická revue
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.