Lastman zobrazoval kultivovane a so zmyslom pre presnosť bájnu minulosť, dávne časy, keď sa žil skutočný život. Po návrate do Leidenu v roku 1625 začal samostatne pracovať, spočiatku s maliarom Janom Lievensom a neskôr aj s Gerritom Douom. Traduje sa, že títo mladí maliari chodili do starobinca vyberať si starcov, ktorí by im stáli modelmi. O Rembrandtovi je známe, že ho už ako devätnásťročného fascinovala staroba. Blízkosť smrti sa podľa neho rovnala blízkosti poznania. Preto maľoval starcov zahĺbených do písma, preto zobrazoval výjavy, kde starí Židia meditujú v chrámoch s obrovskými stĺpmi a s klenbami, tmavými ako jaskyne. Vyhľadával starcov vo veľmi pokročilom veku, lebo čím je organizmus bližšie k smrti, tým väčšmi sa prehlbuje duševný život. V Amsterdame Rembrandt zostal až do konca života. Tu sa v roku 1634 oženil so Saskiou van Uylenburgh., ktorá bola jeho častým modelom. Rok pred ich sobášom namaľoval jej portrét
ktorý nesie meno Usmievajúca sa Saskia. Temnosvitové podanie dodáva podobe mladej devy, oblečenej podľa vtedajšej módy, zvláštnu tajomnosť, ktorá vyžaruje z postáv biblického dávnoveku. Úlohou svetla a farby tu nie je iba skrášliť črty zvodnej bytosti. Vo vzájomnej väzbe vytvárajú maliarsku kvalitu, ktorá je typická pre Rembrandtovu tvorbu. Rovnako často stvárňoval aj jeho ďalšiu družku, s ktorou žil po Saskiinej smrti v roku 1642. Bola to Hendrickje Stoffelsová, ktorá vychovávala jeho jediného syna Tita (od roku 1649). Jeho obraz Portrét Hendrickje na lôžku, ktorý namaľoval okolo roku 1640, by mohol zobrazovať aj nejaký biblický námet. Obraz vyniká nielen majstrovským vystihnutím intímnej atmosféry a výrazu ľudskosti a nehy v tvári mladej ženy, ale aj dômyselnou harmóniou farieb. Rembrandtovi sa tu podarilo premeniť okamih bežného života na nadčasové umelecké dielo. K ďalším obrazom, ktoré zobrazujú Hendrickje patrí Portrét Hendrickje v okne. Rembrandt ho namaľoval okolo roku 1656, pričom svoju družku - jednoduchú ženu - tu stvárnil s výrazom nežnosti, porozumenia a vrúcnej lásky. Na niekoľkých plátnach stretávame aj Tita. Na obraze Portrét čítajúceho Tita osvetlená chlapcova tvár a ruka s knihou sugestívne vystupujú z temných tonalít pozadia a šiat. Posledné roky života strávil osamotený - Hendrickje zomrela v roku 1662, o šesť rokov neskôr aj jeho syn Titus. Rembrandt je jedným z najväčších svetových maliarov a grafikov, s neobyčajne rozsiahlym zachovaným dielom, zahŕňajúcim asi 600 malieb, 300 grafík a vyše 1500 kresieb. Namaľoval asi 100 autoportrétov.
Mal rád nádheru, reálne dopĺňajúcu jeho predstavy (z radových diel napr. Martýrium sv.
Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
Výtvarné umenie v 17. st. - Rubens, Rembrandt, Vélazquez
Dátum pridania: | 17.09.2004 | Oznámkuj: | 12345 |
Autor referátu: | bee | ||
Jazyk: | Počet slov: | 4 536 | |
Referát vhodný pre: | Stredná odborná škola | Počet A4: | 17.8 |
Priemerná známka: | 2.95 | Rýchle čítanie: | 29m 40s |
Pomalé čítanie: | 44m 30s |
Zdroje: časopis Pyramída, Dejiny umenia, Rembrandt (autor: van Loon), Historická revue