PETER PAUL RUBENS

Peter Paul Rubens bol nizozemský maliar a najvýznamnejší predstaviteľ flámskeho baroka. Narodil 28. júna 1577 vo vestfálskom meste Siegen ako syn flámskych vysťahovalcov. Jeho starý otec z otcovej strany bol zámožným lekárnikom v Antverpách a otec, Jan Rubens, študoval právo. Jan Rubens bol prenasledovaný vládou španielskych okupantov, pretože ho podozrievali, že prestúpil na kalvínsku vieru. Keď v roku 1568 popravili grófa Egmonda a grófa Hoorna, vodcov nizozemského povstania, Jan Rubens sa rozhodol so svojou manželkou Máriou Pypelincxovou a štyrmi deťmi do Kolína nad Rýnom. Tam ho do svojich služieb ako sekretára prijala princezná Anna Saská, manželka Viliama I. Oranžského. A mladý flámsky advokát neváhal stať sa milencom princeznej, ktorá vošla do dejín ako stelesnená nedokonalosť. Cudzoložstvo sa vtedy trestalo smrťou, ale otec slávneho maliara mal to šťastie, že si odpykal len trest vo väzení na hrade Dillenburg. Z nich vysvitá, že manželka dodržiavala kresťanské zásady, ktoré nezodpovednému otcovi rodiny celkom chýbali. Napokon Jana Rubensa prepustili z väzenia na kauciu a povolili mu žiť v Siegene. Tam sa k nemu presťahovala manželka s deťmi a tam sa im roku 1574 narodil syn Philips a o tri roky neskôr Peter Paul. Deväť rokov na to, Peter Paul mal vtedy desať rokov, otec zomiera a matka sa sama stará o šesť detí. Vrátila sa s nimi do Antverp, kde Peter Paul niekoľko mesiacov navštevoval veľmi dobrú latinskú školu. Kedže Maria Pypelincxová nemala veľa peňazí, Peter Paul ako štrnásťročný slúžil ako páža u grófky Margarite de Ligne d´Arenberg. Peter Paul čoskoro sám opustil takúto pokorujúcu službu a v roku 1590 ho matka dala za učňa do dielne miestneho maliara. U koho sa učil a kto najväčšmi vplýval na jeho ranú tvorbu, nie je celkom jasné, ale Peter Paul sa už po ôsmich rokoch maľovania, keď mal dvadsaťjeden rokov, úplne osamostatnil. Odišiel do Mantovy a napriek tomu, že nie je známe, ako sa tam dostal a aké styky mu pomohli, vieme, že pôsobil na dvore vojvodu Vicenza Gonzagu. O niekoľko rokov spolu s flámskym maliarom Fransom Pourbusom pôsobil na dvore Gonzagovej švagrinej Márie Medici, ktorá sa vydala za Henricha IV. a stala sa francúzskou kráľovnou. Navštívil Rím, pretože sa túžil stretnúť s bratom Philipsom, a súčasne tam študoval diela Raffaelove, Michelangelove aj súdobých talianskych maliarov (Caravaggia, Zuccariho, Cesariho, Reniho a i.)Do Antverp sa vrátil
v roku 1608, kde sa oženil s Isabellou Brantovou, stal sa dvorným maliarom arcivojvodu Alberta a Isabelly a začal zriaďovať rozsiahlu dielňu.