Súčasne sa vyhraňoval Rubensov štýl okrem portrétov (napr. Autoportrét s Isabellou Brantovou, 1609 - 1610) najmä v oltárnych obrazoch (oltárne obrazy pre antverpskú katedrálu), v ktorých využíval poznatky z Caravaggiovho diela, ale zmäkčoval kontrasty svetla a tieňa a premieňal farebnú tonalitu, nahrádzajúc hlboké tmavé tóny svetlými, jasnými farbami. Slávny dvojportrét Rubensa so svojou manželkou Isabellou Brantovou namaľoval maliar krátko po svojom sobáši. Maliar v ňom jasne syntetizoval svoj ideál pokojného manželského šťastia s dôrazom na „sociálnu klímu“, v ktorej túžil žiť a skutočne aj žil. Akoby honosným oblečením a dôstojným držaním tela chcel ukázať, že nie je len obyčajným remeselníkom, ale váženým zámožným pánom, ktorý maľuje. Okolo roku 1615 v Rubensovom vývoji končí obdobie hľadania a experimentovania. Zahrnutý mnohými objednávkami začal organizovať kolektívnu dielenskú prácu. Zamestnával špecialistov pre jednotlivé maliarske druhy - napríklad L. van Uden a J. Wildeus maľovali v jeho obrazoch krajiny, F. Snyders zvieratá a zátišia, J. Brueghel kvety. V spolupráci so svojím priateľom Janom Brueghelom namaľoval Rubens portrét veľkovojvodu Alberta. Tento portrét nadväzuje na tradíciu oficiálneho flámskeho portrétu. Túto pôsobivú kompozíciu akoby narušovala krajina s veľkolepým vodným zámkom, ktorá ma iný ráz ako ľavá polovica obrazu.
Jeho najvýznamnejším spolupracovníkom bol A. van Dyck, ktorý pracoval v Rubensovej dielni aj po dosiahnutí majstrovskej hodnosti. Vývoj dielne postupoval v znamení uvoľnovania farby z väzby šerosvitu, v uplatňovaní živých farebných tónov v zložitých harmóniách alebo vo výrazných kontrastoch. Peter Paul Rubens dodával dielni návrhy, ale pracoval aj samostatne, tvoriac prevažne obrazy naplnené dramatickým napätím - poľovnícke (napríklad Poľovačka na levy) a bitkové scény - napr. Sanheribova porážka, Bitka s Amazonkami, Obrazy zo života Decia Musa, Zvrhnutie do pekiel, Posledný súd, Henrich IV. v Bitke pri Martin d´Eglise, 1628 - 1631).
Obraz Henrich IV. v Bitke pri Martin d´Eglise je rozmerné dielo zachytávajúce francúzskeho kráľa na rozľahlom bojovom poli. Zdá sa však, že jazdecký portrét kráľa v popredí bol iba zámienkou, lebo plátno je skôr veľkolepo skomponovanou symfóniou farieb, ako oslavným obrazom. v období, keď toto dielo maľoval, bol Rubens preťažený aj vyčerpávajúcimi diplomatickými úlohami. Unavený maliar vraj vtedy o sebe vyhlásil, že je „najzaneprázdnenejším a najunavenejším človekom na svete“.