Barok je štýlové obdobie, ktoré vystriedalo renesanciu a začalo sa v kresťanskej Európe presadzovať od druhej polovice 16. storočia. Väčšinu európskych krajín ovládol až v 17. a 18. storočí. Takto to bolo aj v Habsburskej monarchii. Duch baroka ovládol všetky odvetvia vtedajšej kultúry, zasiahol do všetkých umeleckých žánrov, ovplyvnil životný štýl a myslenie ľudí.
Renesancia objavila pozemský svet a začala ho vnímať všetkými zmyslami, naučila sa ho využívať, tešiť sa z neho. Barok priniesol vytriezvenie. Obraz krásneho sveta vybledol, zovšednel. Šírila sa nedôvera a pochybnosti, únava, melanchólia a pesimizmus. Hlas viery prekričal hlas rozumu. Mottom týchto čias sa stalo memento mori - pamätaj na smrť a šírilo sa medzi západným kresťanstvom, ktoré reformácia rozdelila na dva nezmieriteľné tábory. Pôvod pojmu barok nie je úplne jasný, ale v odborných kruhoch prevláda názor, že pravdepodobne pochádza z portugalského slova barroco, čo znamená perla nepravidelného tvaru, aká bola obľúbená práve v tomto období.

Ako protipól náboženského zanietenia a strachu z ničoty, vyrástla paradoxne bohatá a prekypujúca kultúra baroka. Akoby bolo toto obdobie posadnuté nutkaním predvádzať sa. Prostriedkom zviditeľňovania sa stalo divadlo magnum theatrum mundi, nielen ako divadlo jezuitov alebo piaristov, ale aj svetské divadlo vo všetkých podobách. Námetmi boli najčastejšie príbehy z antickej mytológie alebo z biblie. Slovo v tomto divadle malo minimálny význam keďže text nebol dôležitý. O to väčší význam mali dekorácie a pôsobenie na ostatné zmysly. Na javisku sa mal predviesť celý svet, či už formou operety alebo baletu, benátskych nocí alebo vo forme úžasných plesov, ohňostrojov, karuselov a loveckých scén, či napokon aj parádnych pohrebov. Panovník bol stále nezávislejší od ochoty poddaných, ktorí by mali podporovať jeho snahu po moci. Naopak, stúpala závislosť šľachty aj meštianstva od jeho moci. Jeho vôľu neobmedzovali ani zákony.
Zvrchovanosť korunného vládcu sa odrážala aj vo veľkolepom a prísnom ceremoniáli, ktorý mal dodať kráľovskému majestátu ešte viac lesku. Každé gesto tu malo odlišnú, nadčasovú platnosť. Vznešenosť ceremoniálu mala vzbudiť zdanie večnosti. Vzorom pre reprezentačné sídla korunovaných hláv sa stal kráľovský zámok vo Versailles neďaleko Paríža, ktorý si dal vybudovať francúzsky kráľ Ľudovít XIV. V tejto veľkolepej stavbe až desaťtisíc dvoranov a služobníkov.