Vylúčenie tieňov, ktoré nahradil čistými farbami, dodalo Matissovým obrazom žiarivosť, ktorú dovtedy nikto nedosiahol a ktorá mala rozhodujúci vplyv aj na súveké Derainovo a Vlamickovo umenie. Umelcov, reprezentantov fauvizmu môžeme rozdeliť do troch hlavných skupín, ktoré však nepredstavujú uzavreté strediská maliarskej práce. Ich zloženie je možné použiť iba ako pomocnú schému pri periodizácii vývoja fauvistickej maľby. Prvú z nich tvoria žiaci z ateliéru Gustava Moreaua a z Carriérovej akadémie – Matisse, Marquet, Manguin, Puy a Valtat, druhú maliarska dvojica zo Chatou v okolí Paríža (niekedy označovaná ako samostatná škola) – Derain a Vlaminck. Do tretej patria maliari z Le Havru, Friesz, Dufy a Braque, ktorí sa k fauvistom nakrátko pridal až roku 1906. Niektorými charakteristickými znakmi svojej maľby sa s nimi zblížil maliar holandského pôvodu Kees van Dongen.

Vo vnútri fauvizmu teda môžeme sledovať istú diferenciáciu, ktorú na jednej strane reprezentuje najmä Matisse a na druhej strane Derain a Vlaminck. Zaiste to podmienila i cesta, po ktorej všetci traja k fauvizmu dospeli. Matisse, poučený Cézannom a Gauguinom, nezriekol sa ani vo fauvizme výraznej tendencie, ktorá sa usiluje o rovnováhu medzi farebnou emóciou obrazu a jeho harmonickou výstavbou. Nanášal farby vo veľkých plochách, čím sa približoval väčšmi ku Gauguinovmu cloisonnizmu. Derain a Vlaminck, pre ktorých príkladom bol zasa Vincent van Gogh a technika impresionistov alebo pointilistov, sa naďalej pridržiavali deleného ťahu štetcom a ich obrazy vibrovali svetlom. Takisto (i za cenu určitého zjednodušenia) možno povedať, že Matisse buduje obrazy sústavne maliarskymi prostriedkami, kým Derain a Vlaminck zdôrazňujú svojim rukopisom istú grafičnosť, kresbovosť. Hoci takmer všetci sa s hnutím rozišli, Matisse čerpal z fauvizmu v celej svojej tvorbe. A bol to práve Henri Matisse, ktorý bol považovaný za duchovného vodcu fauvistov.

Ako som už spomenula, fauvizmus sa nezrodil z vopred pripravenej teórie, a ani Matisse nemal chuť teoretizovať, no jeho poznámky a výroky patria medzi základné svedectvá o otázkach moderného umenia. Vo svojich poznámkach formuloval: „Fauvizmus otriasol tyraniou divizionizmu. Vo veľkej poriadnej domácnosti, v domácnosti tiet z vidieka, sa žiť nedá. Preto sa treba odpútať a vytvoriť si jednoduché prostriedky, ktoré by nepotláčali ducha. Tu narazíme i na Gauguina, i na van Gogha. Tu sú pôvodné myšlienky: výstavba obrazu farebnými plochami. Hľadanie najintenzívnejšieho farebného účinku – námet je vedľajší. Svetlo sa tu nepotláča, ale vyjadruje ho súzvuk farebných plôch..