Koncom 19. storočia sa vo Francúzsku začal súčasne s postimpresionizmom, ako reakciou na impresionizmus, rozvíjať ďalší prúd – neoimpresionizmus. Pri vysvetľovaní svojich nových technických postupov nachádzal zdôvodnenia v nedávnych vedeckých objavoch v odbore optiky. V tejto dobe sa celkovo prejavovalo silné pokušenie vnášať vedu do intuitívnej oblasti umenia, objavili sa snahy o rozumové zdôvodňovania nových postupov, hoci tieto postupy boli inštinktívne. Toto metodické využívanie teórií našlo prívrženca v osobe Georgesa Seurata, ktorý bol jednak geniálnym umelcom a na druhej strane v umení uplatňoval úplne striktne vedecký systém. Georges Seurat (1859-1891) bol najvýznamnejším predstaviteľom francúzskeho neoimpresionizmu (pointilizmu). V raných kresbách si vypracoval osobitú techniku, ktorá bez kontúrovej kresby, iba kontrastmi bielych a čiernych plôch a so starostlivým odstupňovaním tónov presne postihuje objemy v priestore. Kresby kriedou budia dojem, akoby vznikli zhmotnením svetla alebo zhustením tmy. Až keď dokonale ovládol problém svetla v čiernobielej kresbe, pristúpil Seurat roku 1883 k maľbe. Jeho prvý olejový obraz, kde začínať využívať poznatky o analógiách medzi líniami, farbami a valérmi, bolo Kúpanie v Asniéres. V roku 1884 ho odmietli vystavovať na Salóne, preto sa on i ďalší odmietnutí umelci rozhodli založiť Salón Nezávislých. Mohli tak oboznámiť verejnosť s novými výtvarnými snahami. Salónu Nezávislých sa potom zúčastňoval pravidelne.

Kým v obraze Kúpanie použil ešte lomené farby, nanášané v mäkkých a širokých škvrnách, v obraze Nedeľné popoludnie na ostrove Grande Jatte (1885-86) maľoval už čistými farebnými tónmi bodkovacou technikou.

Vlastné Seuratovo maliarske dielo nie je veľmi početné. Možno ho vtesnať do jediného desaťročia. Každá jeho práca je ale logickým a cieľavedomým článkom osobného vývoja, dôležitým momentom pri riešení základných výtvarných problémov. Ústredným problémom Seuratových výskumov bolo svetlo. Rané obdobie vymedzené zhruba rokmi 1880-1883 vychádza v podstate z objavov impresionizmu. Svetlo v týchto obrazoch rozpúšťa obrysy predmetov, spája predmety a ovzdušie v jediný vibrujúci celok a vedie spontánne k použitiu vyšších polôh farebnej stupnice. Ďalší vývoj umelca smeroval k prieskumu farby a svetla. Seurat sa zoznamuje so Signacom a spolu s ním sa usiluje o vytvorenie uceleného systému, ktorý poznáme pod pojmom pointilizmus.